Ministri zahraničných vecí prehodnocovali postoj k Rusku

BRUSEL 10. novembra (WEBNOVINY) - Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) v pondelok na spoločnom mítingu v Bruseli diskutovali o prípadnej zmene postoja voči Rusku. Napätie medzi Bruselom a Moskvou sa vyostrilo po vojenskej invázii do Gruzínska zo 7. augusta, na čo EÚ 1. septembra reagovala zmrazením dialógu s Kremľom. V rámci európskej dvadsaťsedmičky teraz panujú v tejto otázke rozdielne názory, väčšina členských štátov je však za mäkší postoj voči Moskve. Najtvrdšie dlhodobo vystupujú krajiny, ktoré boli pred rokom 1989 súčasťou sovietskej sféry vplyvu ako Poľsko a Litva. Na druhej strane západné štáty by dialóg s Ruskom rady obnovili už do konca tohto roka. Britský minister zahraničných vecí David Miliband a jeho švédsky partner Carl Bildt vydali ešte krátko pred začatím bruselského mítingu spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili "prehnané kroky voči Gruzínsku, ktoré sú v jasnom rozpore s medzinárodným právom a stále vrhajú tieň na vzťah EÚ k Rusku a zmenili charakter a atmosféru európskej spolupráce a politického dialógu s Moskvou". Okrem kritiky však zástupcovia britskej a švédskej diplomacie ocenili, že ruské vojská sa už stiahli z väčšej časti gruzínskeho územia. "Napriek tomu sme hlboko znepokojení tým, že Rusko sa ešte stále nevrátilo na pozície pred 7. augustom, keďže únia na splnení tohto záväzku stále trvá," uviedli Miliband s Bildtom. Ich krajiny patria spolu so spomínaným Poľskom a Litvou v rámci EÚ k tvrdším kritikom Moskvy. Na obnovenie rokovaní s Ruskom už predtým vyzvala Európska komisia vo svojom oficiálnom odporúčaní. "Obnovenie rozhovorov je najlepším spôsobom, ako viesť s Ruskom dialóg na základe spoločnej pozície, a zároveň to únii umožňuje sledovať vlastné záujmy v Rusku,“ uvádza sa v stanovisku európskej exekutívy. Európski ministri sa majú teraz dohodnúť, či na piatkovom summite Rusko-EÚ vo francúzskom Nice únia obnoví rozhovory s Kremľom. Na októbrovom summite sa francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu nepodarilo presvedčiť Veľkú Britániu, Švédsko, Litvu a Poľsko, aby zmenili svoj odmietavý postoj v tejto otázke. "Nerozhodujeme sa medzi izolovaním Ruska a ignorovaním jeho cezhraničnej agresie v Gruzínsku," vyhlásil britský minister zahraničných vecí David Miliband. "Správnou cestou je tvrdý postoj. Nechceme izolovať Rusko, rovnako však nechceme ignorovať obavy a výhrady, ktoré voči nemu máme po jeho nedávnych krokoch," dodal Miliband. Napriek tomu, že vzťahy medzi Ruskom a EÚ "nie sú vždy bezproblémové, jedinou cestou, ako o týchto problémoch hovoriť konkrétne, je rokovať", uviedol nemecký minister pre európske záležitosti Günter Gloser. Podobný názor dlhodobo zastáva aj Luxembursko. Štátny tajomník tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Jean Asselborn si je istý, že 14. novembra na summite v Nice vyšle EÚ "signál" smerom k Moskve, európski lídri však podľa neho zároveň "zdôraznia problémy, ktoré máme s Ruskom". Európsky šéf diplomacie Javier Solana sa vyjadril v podobnom duchu, aj keď vzťah medzi Bruselom a Moskvou už "nebude taký, ako býval". Ministri zahraničia členských štátov únie sa venovali aj iným otázkam. V spoločnom stanovisku vyzvali barmské úrady na prepustenie mierovej aktivistky a nositeľky Nobelovej ceny mieru Aung San Su Ťij. Vyjadrili sa aj k súčasnej situácii v Konžskej demokratickej republike (KDR), bojové jednotky do tejto násilím zmietanej africkej krajiny však nepošlú. Odborníci situáciu v KDR prirovnávajú k tej pred masakrou v Rwande a boja sa zopakovania tragického scenára z roku 1994. SITA