Ministri v stredu o novom návrhu urýchlenia výstavby diaľnic

BRATISLAVA 14. augusta (WEBNOVINY) - Jednou z hlavných tém stredajšieho rokovania vládneho kabinetu by mal byť návrh na urýchlenie postupu výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry z dielne rezortu dopravy. Ide o aktualizovaný program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, zameraný prednostne na dokončenie zatiaľ nepostavených úsekov na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Vláda považuje tento zámer za svoju prioritu. Podľa aktualizovaného návrhu by malo byť formou financovania projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) vybudovaných desať úsekov diaľnice D1 v dĺžke vyše 121 kilometrov a s odhadovanými stavebnými nákladmi 100,430 mld. Sk bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Rovnakým spôsobom má byť financovaná aj výstavba dvoch úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra západ - Selenec a Selenec - Hronský Beňadik v dĺžke vyše 43 kilometrov a za 21,2 mld. Sk bez DPH.

Ministri by sa na stredajšom rokovaní vládneho kabinetu mali zaoberať aj návrhom zákona o investičnej pomoci z dielne rezortu hospodárstva. Cieľom tohto zákona je legislatívne usmerniť prideľovanie investičných stimulov a nasmerovať ich na projekty s vyššou pridanou hodnotou v menej rozvinutých regiónoch. Podľa návrhu zákona, ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. januára budúceho roku, by sa mali investičné stimuly poskytovať v oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a takisto centier cestovného ruchu. Konečné slovo pri prideľovaní investičnej pomoci by však malo zostať vládnemu kabinetu.

Na programe stredajšieho rokovania vlády sú aj návrhy z dielne rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorých sa navrhuje od septembra zvýšiť o 100 Sk na 4 560 Sk. Ministerstvo práce a sociálnych vecí tiež navrhuje zvýšenie príspevku na pohreb. Od septembra by sa tak mala suma tejto dávky upraviť zo súčasných 2 300 Sk na 2 400 Sk. Ministri by sa mali zaoberať aj návrhom guvernéra Národnej banky Slovenska o vymenovaní nového viceguvernéra centrálnej banky Viliama Ostrožlíka za alternáta guvernéra v skupine Svetovej banky, ktorú na základe dohody medzi rezortom financií a NBS vykonáva viceguvernér centrálnej banky. Bývalá viceguvernérka Elena Kohútiková totiž túto funkciu prestala vykonávať po skončení jej pôsobenia vo funkcii viceguvernérky 27. marca 2006.

Minimalizovať riziko straty finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie pre SR v rámci skráteného programového obdobia 2004 až 2006 má návrh opatrení na zabezpečenie čerpania zdrojov za rok 2005. Materiál predkladajú vo vláde minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek a minister financií Ján Počiatek. Rizikom nesplnenia pravidla n+2, keď sa prostriedky alokované na rok 2005 musia vyčerpať do konca roku 2007, sú ohrozené programy JPD 2 a 3 so zameraním na Bratislavu a Interreg IIIA pre spoluprácu SR s Rakúskom. Ak by uvedené prostriedky neboli vyčerpané do konca tohto roku, SR by stratila na ne nárok a celú výšku záväzku by znášal štátny rozpočet.

Vláda by mala prerokovať aj správu o implementácii a čerpaní predvstupových nástrojov, finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. júnu 2007. Druhú časť tohto materiálu tvoria niektoré spoločné úlohy súvisiace so strategickou prioritou vedomostná ekonomika v programovom období 2007 až 2013. Vychádza z aktuálnej potreby riešiť vybrané problémy nového programového obdobia štrukturálnych fondov. Materiál predkladajú spoločne podpredseda vlády Dušan Čaplovič, minister financií a minister výstavby a regionálneho rozvoja. Operačný program Informatizácia spoločnosti by mal byť financovaný v rámci cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť zo štátneho rozpočtu s dodatočnými prostriedkami vo výške 28,7 mil. eur.

Na programe rokovania vlády je aj spotrebiteľský barometer, ktorý predkladá predsedníčka Štatistického úradu. Podľa aktuálneho prieskumu sa pritom spotrebiteľská atmosféra na Slovensku v júli v porovnaní s júnom zlepšila. Indikátor spotrebiteľskej dôvery medzimesačne vzrástol o 0,8 bodu na 2,3 bodu. Medziročne tak bola jeho úroveň vyššia o 10,8 bodu, avšak v porovnaní so stavom pred štvrťrokom bola spotrebiteľská atmosféra o 3,1 bodu pesimistickejšia. Spotrebiteľská nálada na Slovensku sa tak spomedzi všetkých 27 krajín Európskej únie rovnako ako pred štvrťrokom drží na 10. mieste. Po sezónnom očistení a zaokrúhlení totiž dosiahol index spotrebiteľskej dôvery v krajine v júli 2 body a už jedenásty mesiac za sebou je na vyššej úrovni ako je európsky priemer. Ten predstavoval v júli mínus dva body.

SITA