Ministri prerokujú projekt novej nemocnice i národného štadióna

Bratislava 5. apríla (TASR) - Ministri dnes budú hovoriť o koncepte novej bratislavskej univerzitnej nemocnice, výstavbe národného futbalového štadióna aj záujme Slovenska o opätovné členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Odhaduje sa, že projekt novej nemocnice v hlavnom meste by si mal vyžiadať vyše 360 miliónov eur.


Nemocnica by mala vyrásť na Rázsochách, uvažuje sa tiež o dostavbe a rekonštrukcii tej v Ružinove, vyplýva z materiálu ministerstva zdravotníctva. Financovať to má štát, pri výstavbe a prevádzke sa má spolupracovať so súkromníkom, čo sa napríklad nepáči Slovenskej lekárskej komore. Nedokonalosti vyčítal koncepcii pred jej predložením na vládu aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Niektoré analýzy označil za nedopracované.

Koncept novej nemocnice je podľa šéfa rezortu Tomáša Druckera (nominanta Smeru-SD) postavený na úplnej zmene fungovania univerzitného vzdelávania, aj vedy a výskumu v hlavnom meste. Verí, žeby mohla slovenské zdravotníctvo posunúť vpred.

Kabinet má na programe aj informáciu o výstavbe Národného futbalového štadiónu na Tehelnom poli v Bratislave. Tá sa počas zimy dostala do približne trojmesačného sklzu, dohodnutá dĺžka výstavby by sa však meniť nemala. Práce sa začali v prvej polovici augusta 2016, k odovzdaniu právoplatných kolaudačných rozhodnutí by tak malo prísť najneskôr na jar 2018. Podľa zistení z posledného kontrolného dňa (28. 3.) je dokončená približne jedna tretina. Na stavbe pracuje podľa správy priemerne 200 ľudí.

Ministri budú rokovať aj o opätovnom záujme Slovenska o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 až 2020. "Od roku 2013 bola ambícia opätovne kandidovať do rady OSN súčasťou každoročných zameraní zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky vypracovaných Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR," potvrdzuje materiál. Slovensko bolo po prvý raz členom tejto rady v rokoch 2008 – 2011. V rokoch 2010 – 2011 zastávalo post podpredsedu.

Témou bude aj pôsobenie slovenských vojakov vo vojenskej operácii EUNAVFOR MED Sophia v Stredozemnom mori. Slovensko sem plánuje poslať od augusta do desať vojenských policajtov, ktorí budú pôsobiť v dvoch rotáciách po šesť mesiacov. Vojenskí policajti by mali pôsobiť na nemeckej lodi v rámci zásahového tímu. Ich úlohou bude spolu s ďalšími kolegami kontrolovať plavidlá v Stredozemnom mori. Európska únia spustila operáciu v roku 2015.

Kabinet sa oboznámi aj s informáciou o pôsobení SR v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu za minulý rok. Slovensko sa celkovo zapojilo do 17 misií medzinárodného krízového manažmentu. V rámci aktivít EÚ to bolo šesť misií, v rámci OBSE taktiež šesť misií. Slovenskí vojaci pôsobili aj v dvoch misiách NATO a v troch misiách pod hlavičkou OSN. Slováci tak pôsobili v Afganistane, Cypre, Bosne a Hercegovine, Kosove, Macedónsku, Mali, Haiti, Golanských výšinách, Ukrajine, Turkménsku, Moldavsku a Gruzínsku. V tomto roku chce Slovensko zachovať svoje príspevky v rámci zahraničných misií. Zároveň má záujem rozšíriť svoju pôsobnosť najmä na Ukrajine.

Ministri sa rovnako pozrú na plnenie záväzkov Slovenska v oblasti boja proti klimatickým zmenám. SR vlani začalo plniť záväzky druhého obdobia Kjótskeho protokolu. Oproti roku 1990 by mala emisie znížiť o 20 percent. "Slovenská republika je na najlepšej ceste splniť tieto záväzky aj z dôvodu zavedenia prísnejšej EÚ legislatívy pre emisie skleníkových plynov riadené smernicou o obchodovaní s emisnými kvótami a rozhodnutia o spoločnom úsilí pri znižovaní emisií skleníkových plynov mimo ETS emisií," konštatuje envirorezort v materiáli pre vládu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR