|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. januára 2012
Ministri financií Eurozóny nechcú výmenu gréckych dlhopisov
Ministri financií eurozóny v pondelok odmietli ponuku súkromných veriteľov týkajúcu sa výmeny gréckych dlhopisov. Na stretnutí v Bruseli sa ministri zhodli, že nebudú akceptovať ...
Zdieľať
BRUSEL 24. januára (WEBNOVINY) - Ministri financií eurozóny v pondelok odmietli ponuku súkromných veriteľov týkajúcu sa výmeny gréckych dlhopisov.
Na stretnutí v Bruseli sa ministri zhodli, že nebudú akceptovať požiadavku veriteľov vymeniť súčasné grécky dlhopisy za nové so 4-percentným kupónom a dlhšou splatnosťou.
Inštitút pre medzinárodné financie (IIF), ktorý zastupuje v rokovaniach banky a iné súkromné inštitúcie, tvrdí, že 4-percentný kupón je posledné, čo veritelia môžu prijať pri odpise nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov o 50 %.
Grécko zase tvrdí, že nemôže prijať úrok väčší než 3,5 %, čo na pondelňajšom stretnutí podporili aj ministri financií.
Grécko sa so súkromnými veriteľmi dohodne
Komisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn na zasadaní ministrov povedal, že rokovania so súkromnými veriteľmi o odpísaní časti gréckych dlhov by sa mali skončiť tento týždeň.
Rokovania "pokračujú dobre", povedal Rehn. Po niekoľkých kolách vyjednávaní to vyzerá tak, že Grécko a jeho súkromní veritelia sa aj napriek rozdielnym názorom blížia k dohode, v rámci ktorej súkromní vlastníci gréckych vládnych dlhopisov budú akceptovať 65 až 70-percentné straty, čo znamená zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov Atén o 50 %, uviedli predstavitelia, ktorí majú blízko k rokovaniam.
Ministri financií tiež na stretnutí diskutovali o spôsoboch, ako presadiť prísnejšie rozpočtové pravidlá v EÚ cez dohodu o hlbšej fiškálnej integrácii. Hovorili tiež o stálom eurovale (ESM), ktorý má od júla nahradiť dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF).
ESM bude mať efektívnu úverovú kapacitu 500 mld. eur. Nemecko však trvá na tom, že keď ESM vstúpi do platnosti jeho výdavky spolu s EFSF nesmú prekročiť 500 mld. eur. Taliansky premiér Mario Monti a šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová požadujú zvýšenie tohto stropu až na 1 bil. eur, takže by mal dostatočnú kapacitu na zvládnutie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli zasiahnuť ekonomiky ako Španielsko a Taliansko.
Denník Financial Times v pondelok informoval, že nemecká kancelárka Angela Merkelová je ochotná podporiť zvýšenie stropu až na 750 mld. eur výmenou za dohodu ohľadom prísnejších rozpočtových pravidiel v eurozóne. Merkelovej hovorca Steffen Seibert však okamžite správu poprel. "Nie je to pravda. Neexistuje také rozhodnutie,“ povedal.
Na stretnutí v Bruseli sa ministri zhodli, že nebudú akceptovať požiadavku veriteľov vymeniť súčasné grécky dlhopisy za nové so 4-percentným kupónom a dlhšou splatnosťou.
Inštitút pre medzinárodné financie (IIF), ktorý zastupuje v rokovaniach banky a iné súkromné inštitúcie, tvrdí, že 4-percentný kupón je posledné, čo veritelia môžu prijať pri odpise nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov o 50 %.
Grécko zase tvrdí, že nemôže prijať úrok väčší než 3,5 %, čo na pondelňajšom stretnutí podporili aj ministri financií.
Grécko sa so súkromnými veriteľmi dohodne
Komisár pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn na zasadaní ministrov povedal, že rokovania so súkromnými veriteľmi o odpísaní časti gréckych dlhov by sa mali skončiť tento týždeň.
Rokovania "pokračujú dobre", povedal Rehn. Po niekoľkých kolách vyjednávaní to vyzerá tak, že Grécko a jeho súkromní veritelia sa aj napriek rozdielnym názorom blížia k dohode, v rámci ktorej súkromní vlastníci gréckych vládnych dlhopisov budú akceptovať 65 až 70-percentné straty, čo znamená zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov Atén o 50 %, uviedli predstavitelia, ktorí majú blízko k rokovaniam.
Ministri financií tiež na stretnutí diskutovali o spôsoboch, ako presadiť prísnejšie rozpočtové pravidlá v EÚ cez dohodu o hlbšej fiškálnej integrácii. Hovorili tiež o stálom eurovale (ESM), ktorý má od júla nahradiť dočasný Európsky fond finančnej stability (EFSF).
ESM bude mať efektívnu úverovú kapacitu 500 mld. eur. Nemecko však trvá na tom, že keď ESM vstúpi do platnosti jeho výdavky spolu s EFSF nesmú prekročiť 500 mld. eur. Taliansky premiér Mario Monti a šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová požadujú zvýšenie tohto stropu až na 1 bil. eur, takže by mal dostatočnú kapacitu na zvládnutie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli zasiahnuť ekonomiky ako Španielsko a Taliansko.
Denník Financial Times v pondelok informoval, že nemecká kancelárka Angela Merkelová je ochotná podporiť zvýšenie stropu až na 750 mld. eur výmenou za dohodu ohľadom prísnejších rozpočtových pravidiel v eurozóne. Merkelovej hovorca Steffen Seibert však okamžite správu poprel. "Nie je to pravda. Neexistuje také rozhodnutie,“ povedal.