Ministerstvo zahraničia vyhlásilo najlepšie eseje

Foto: Slovak Aid


BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) - Už sú známi víťazi súťaže pre stredoškolákov o najlepšiu esej o slovenskej rozvojovej pomoci, najviac porotu oslovilo dielo Bludný kruh chudoby od Radovana Potočára z Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach. Mladík strávi v lete za odmenu nejaký čas v Bosne a Hercegovine, práve túto cestu si odniesol ako výhru za prvé miesto. Rado, ktorý by chcel v budúcnosti robiť pravdepodobne novinára a venovať sa aj rozvojovej problematike, sa do podobných súťaží prihlásil už v minulosti, keďže má vzťah k písaniu. "Zaujala ma téma, dozvedel som sa o nej z plagátu," vyhlásil pre SITA talentovaný esejista. "Pozisťoval som si Miléniové ciele, to, kde v súčasnosti sme a zamyslel som sa, kam by sme sa mali uberať," pousmial sa nad otázkou, či si rozvojovú problematiku aj naštudoval, pretože sa s ňou stretol po prvý raz, v škole ju nepreberajú.

Prihlásilo sa osemdesiat stredoškolákov, ich eseje posudzovala osemčlenná komisia. Na druhom mieste skončil Boris Gaštan z Gymnázia Boženy Slančíkovej-Timravy v Lučenci s esejou Chlebom a soľou do Afriky. Porota sa rozhodla udeliť dve tretie miesta - získali ich Milan Mitrík z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave za esej s názvom Keby som mal dostatok prostriedkov... a Alexandra Ščepánová z Obchodnej akadémie Nevädzová v Bratislave za esej s názvom Nauč sa žiť! Zvláštnu cenu získal 16-ročný Jokhongir Mamarasulov z Uzbekistanu, ktorý sa po roku strávenom na Slovensku zapojil do súťaže esejou v kvalitnej slovenčine.

Jeden z členov poroty Juraj Mesík zo Svetovej banky sa na tlačovej besede podelil o niekoľko svojich postrehov z hodnotenia diel, z ktorých "veľká väčšina bola hodnotná a originálna". Situáciu okolo rozvojovej pomoci úplne vystihuje "hnutie Keby...", ktorému sa venoval jeden zo študentov. Tento klub vzniká vždy, keď človek daruje pre iného a začínajú sa mu vynárať rôzne scenáre. Rovnako Mesík súhlasí s ďalším z prihlásených študentov, že zopár vyvolených situáciu nezvráti, lebo niečo ako dostatok prostriedkov neexistuje. Mnoho prác sa podľa slov hodnotiteľa venovalo slovenskej chudobe, ktorá sa však od africkej diametrálne líši. Slováci totiž nepoznajú smrť hladom, pri pôrode či na banálne ochorenia, majú školstvo aj zdravotníctvo zadarmo, tvrdí Mesík. Veľa študentov sa podľa neho venovalo tomu, že ľudia hľadajú ospravedlnenia, prečo nekonajú viac - je to preto, že mimovládky považujú za falošné, zlodejské a nezodpovedné. Mesíka oslovila aj myšlienka, že sa človeku stačí narodiť v tej správnej krajine, aby sa mal dobre.

Účastníci si pre eseje mohli vybrať jednu zo štyroch tém. Písať mohli o tom, prečo sa má aj Slovensko zapájať do poskytovania rozvojovej pomoci, o bludnom kruhu chudoby, či vybrať si z tém: Keby som mal dostatok prostriedkov... a Neosobná pomoc vlády nemôže nikdy nahradiť pomocnú ruku suseda. Do súťaže sa mohli zapojiť stredoškoláci s podporou učiteľov, ale aj bez nej. Prvou cenou za najlepšiu prácu je cesta do Bosny a Hercegoviny v hodnote 2 254 eur, kde si víťaz a jeho sprievod, ktorým by mal byť podľa možnosti pedagóg, pozrú dva alebo tri z mnohých projektov, ktoré Slovensko od roku 2003 v krajine realizovalo. Program cesty má na starosti slovenská ambasáda. Druhou cenou je účasť na Letnej škole rozvojovej spolupráce v Olomouci za 250 eur a treťou poukážka na nákup Fair trade produktov v hodnote 50 eur.

Ministerstvo zahraničných vecí SR vyhlásilo súťaž vďaka Bratislavskému regionálnemu centru Rozvojového programu Spojených národov UNDP a Centru pre filantropiu. Ako informovala projektová manažérka UNDP Zuzana Letková, projekt podporili sumou takmer 17-tisíc eur. Rovnaký projekt sa snažila minulý rok vyhlásiť aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu v rámci Slovak Aid, no prihlásila sa jediná súkromná firma, ktorá si chcela za súťaž nechať zaplatiť. Ministerstvo sa teda rozhodlo dať peniaze na projekt do trustového fondu UNDP, aj im sa však projekt podarilo rozbehnúť až na druhý pokus. Ako tvrdí štátna tajomníčka ministerstva Oľga Algayerová, nie každý rozvojovú problematiku chápe, dokonca jej nerozumejú ani všetci politici. Pre krízu sa aj Miléniové rozvojové ciele darí plniť pomaly, no neprekáža, ak sa splní len časť záväzku, pretože aj to je dobrým krokom, aby sa niekedy v budúcnosti splnili úplne.

SITA