Ministerstvá financií po celom svete sa usilujú splniť nároky verejného sektora

 

„V minulosti sa verejné financie odsúvali medzi podporné činnosti. Naliehavosť ponaučení z pohybov vo finančnej regulácii po afére Enron a iné problémy, napríklad rozširujúce sa legislatívne požiadavky, nedostatočné ľudské zdroje, odliv pracovníkov a nedostatočné štruktúry systému internej kontroly, nútia vládnych činiteľov, aby financie zaradili medzi hlavné body svojich transformačných plánov,“ uviedol Greg Pellegrino, vedúci úseku pre oblasť globálneho verejného sektora spoločnosti Deloitte Touche Tohmatsu

 

Štúdia, poskytujúca dosiaľ bezprecedentný pohľad na štátne financie viac než 200 ministerstiev     v 28 krajinách, identifikuje neprimerané riadenie rizík ako jednu z nespočetných úloh, ktoré musia riešiť finanční úradníci vo svojich inštitúciách. Napríklad viac než polovica úradníkov, ktorí sa zúčastnili na štúdii, si myslí, že schopnosť vlastnej organizácie vykonať audit svojich finančných účtov je rovnaká alebo nižšia ako akceptovaná základná úroveň porovnávacieho odvetvového štandardu pre oblasť financií. Iba viac ako štvrtina respondentov uviedla, že schopnosť ich organizácie identifikovať, riadiť a vykazovať finančné riziká dosahuje vyššiu, resp. najvyššiu úroveň.

 

 

 

Autor štúdie William D. Eggers, riaditeľ oddelenia globálneho prieskumu verejného sektora spoločnosti Deloitte, v tejto súvislosti uviedol: „Podľa výsledkov našej štúdie len 29 percent opýtaných štátnych finančných úradníkov si myslí, že schopnosti inštitúcie, v ktorej pracujú, presahujú základnú úroveň riadenia rizík. To zvyšuje pravdepodobnosť omylu a môže zastierať skutočné finančné zdravie organizácie.“  

 

W. D. Eggers, ktorý je zodpovedný za realizáciu štúdie Deloitte, tvrdí, že existuje určitý prekvapujúci stupeň zhody v jednotlivých krajinách v otázke zlepšenia verejných financií. Existuje však aj výrazná rezerva medzi touto víziou a bežnou realitou. „Za vzor si možno vziať priekopnícke inštitúcie verejných financií, ktoré získali celý súbor nových strategických schopností, ktoré pomáhajú štátnym inštitúciám rozhodnúť, čo majú vykonať aj ako to majú vykonať,” uviedol v tejto súvislosti W. D. Eggers.

 

 

Ďalšou oblasťou úvah v štátnych financiách je nedostatok aktuálnych údajov. Približne 68 percent opýtaných úradníkov považuje nedostatok aktuálnych informácií za stredne významnú alebo významnú prekážku pri zlepšovaní výkonnosti svojich inštitúcií. Napríklad väčšina opýtaných uviedla, že nemala dostatok informácií o obstarávacej cene aktív, aby porozumela celkovým nákladom na poskytovanie verejných služieb. Okrem toho väčšina respondentov uviedla, že nemala k dispozícii údaje potrebné na výpočet návratnosti investícií (ROI) zo štátnych programov.

 

Verejní úradníci uznali tieto nedostatky a uvádzajú schopnosť predložiť relevantnejšie a aktuálnejšie finančné informácie, a tak podporiť prijímanie rozhodnutí ako prioritu číslo jeden pri zvyšovaní kvality finančného hospodárenia v nadchádzajúcich troch rokoch.

 

Podľa štúdie rastúce náklady na nárokovateľné dávky, vyváženie potrieb dnešných dôchodcov s potrebami budúcich generácií, zvýšená orientácia na výsledky a potreba väčšej transparentnosti si vyžadujú sofistikovanejšie finančné útvary. Finančné riadenie vidí 67 percent respondentov ako podnet pre zmenu v organizácii a 52 percent si myslí, že úsek financií je tou organizačnou jednotkou, ktorá má zmeniť orientáciu celej inštitúcie k väčšiemu zameraniu na hodnotu.  

 

 

Greg Pellegrino v tejto súvislosti uviedol: „Experti na verejné financie by mali svojou strategickou podporou pomáhať viesť štátne programy, postupy a rozhodovania o verejnom obstarávaní. Iba 24 percent opýtaných je schopných byť stratégom, t. j. môcť ovplyvňovať celkové smerovanie organizácie svojím finančným vodcovstvom a plniť funkciu katalyzátora tak, aby vštepoval finančné myslenie celej štátnej správe.“

 

Významný pokrok:

Existuje však dôvod na optimizmus: Okrem tých respondentov, ktorí boli v štúdii Deloitte zaradení do kategórie „majstrov financií“, ďalších 27 percent opýtaných zaznamenalo pri zvyšovaní svojich finančníckych schopností významný pokrok. Na jednej strane týchto 27 percent dodržiava legislatívne požiadavky, vykazuje výsledky programu širokej verejnosti a harmonizuje kvalifikáciu, náklady a úroveň služieb tak, aby sa splnili finančné záväzky organizácie, na strane druhej musí táto skupina aj naďalej účinne zvyšovať svoje schopnosti, aby sa získala vyššia hodnota z finančného hospodárenia, čo by vládam pomohlo prijímať lepšie strategické rozhodnutia, zlepšiť procesy a výrazne zvýšiť výkonnosť.

 

Greg Pellegrino v tejto súvislosti dodal: „Vládni činitelia môžu zlepšiť fungovanie štátnych programov posilnením finančných útvarov svojich organizácií. Existujú dôkazy, ktoré svedčia o dosiahnutom pokroku. Na celom svete sme identifikovali modely, ktoré sa dajú úspešne rozšíriť. Medzery sú obrovské existujú však vlády, ktoré naznačujú cestu k finančnému majstrovstvu.“