Minister Lipšic sa zastal nevzdelaných starostov

BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Podmienka vzdelanosti pre kandidátov na starostov a primátorov podľa ministra vnútra Daniela Lipšica útočí na princípy demokracie. Návrh nezaradených poslancov Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka, aby starostovia a primátori museli mať maturitu, preto odmieta. „Ak chceme zachovať demokratické pravidlá hry, tak nemôžeme vytvárať žiadne, žiaľ, ani majetkové, ani vzdelanostné cenzy,“ povedal dnes po rokovaní vlády.


Lipšic zdôraznil, že demokracia má svoje výhody i nevýhody a k nevýhodám patrí aj právo občanov zvoliť si zlého zástupcu. „Či z pohľadu vzdelania, alebo morálky, alebo charakteru, ale v demokracii je to tak,“ podotkol. Vzdelanosť pritom podľa ministra negarantuje, že kandidát bude konať v prospech občanov.

„Niektorí mali možno dobré vzdelanie, mali možno vysokú školu, ale sú stíhaní pre korupciu, pretože charakterovo svoju funkciu nezvládli,“ dodal.

Minister však pripúšťa, že je namieste položiť si otázku, či na samosprávy nebolo prenesených priveľa kompetencií, ktoré nemusia zvládať. „V štádiu úvah je zriadenie Národného úradu pre krízové situácie, aby pri krízových situáciách prebral kompetencie štát. (...)Tieto výkonné právomocí by podľa mojej mienky samospráva mať nemala, aby sme vedeli lepšie, efektívnejšie chrániť ľudské životy,“ uviedol ako príklad.


BELOUSOVOVÁ: Systém voľby starostov je parazitálny

Nezaradená poslankyňa Anna Belousovová je presvedčená, že súčasný systém, keď starostovia a primátori nemusia mať ani minimálne vzdelanie, je parazitálny. „Naším cieľom je zabezpečiť, aby starostovia a primátori mali aspoň minimálne vzdelanie, my navrhujeme úplné stredoškolské,“ priblížila zámer Belousovová na tlačovej besede. V súčasnosti platí iba podmienka, že kandidát na štatutára obce musí dosiahnuť vek 25 rokov. To považujú predkladatelia za nedostatočné.

Ako Belousovová podotkla, vychádzajú z praxe, keď starostami sa stávajú aj ľudia, ktorí sú negramotní. „O tom, že tento stav môže byť ešte horší, hovoria aj demografické prognózy,“ upozornila.

Pripomenula, že mnohým obciam hrozí nútená správa a sú vedené trestné stíhania na ich štatutárov. Nezdá sa jej normálne, aby o nakladaní s peniazmi rozhodovali nevzdelaní ľudia. Nie je výnimočné, ak neprispôsobiví občania žijúci zo sociálnych dávok cez svojho starostu dostávajú peniaze z daní ľudí, ktorí pracujú.

„Myslíme si, že zodpovednosť Národnej rady SR je konať,“ vyhlásila. To, keď starosta ledva číta a píše považuje za výsmech demokracie. „To už nie je demokracia, ale chaos,“ zdôraznila. Ako ju doplnil Pučík, primátori a starostovia často komunikujú aj s ústavnými činiteľmi a ministerstvami napríklad aj o eurofondoch a je dôležité, aby boli rovnocennými partnermi. Predkladatelia novely sú presvedčení, že nie je protiústavná, lebo Ústava SR dáva každému právo nadobudnúť vzdelanie. Ak niekto túto šancu nevyužije, tak je podľa Belousovovej normálne, že nemôže zastávať všetky posty. Obmedzenie pasívneho volebného práva nevníma ako nič nové.

ZMOS: Je to v rukách poslancov

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nenamieta voči návrhu nezaradených poslancov Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka, aby primátori a starostovia mali minimálne stredoškolské vzdelanie. Otázke minimálneho vzdelania sa podľa hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka združenie venuje dlhodobo a riešenia hľadali pri každej novelizácii zákona o obecnom zriadení.

"Doposiaľ sme však boli konfrontovaní so základným zákonom štátu. Podľa Ústavy SR podmienkou pre voľby nemôže byť vzdelanostný cenzus," poukázal.

Na druhej strane by však podľa ZMOS získanie dôvery vo voľbách malo odrážať spôsobilosť na správu vecí verejných v rámci originálnych i prenesených kompetencií.

"Podľa nášho názoru je východisko z terajšieho stavu na Národnej rade SR, ktorá by ako najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky mala nájsť ústavou rešpektovaný spôsob stanovenia vzdelanostných štandardov," dodal Kaliňák.
„Nezakazujú nám to žiadne medzinárodné záväzky, antidiskriminačný zákon ani ústava,“ zdôraznila. Ako poznamenala, antidiskriminačný zákon nikde nehovorí vôbec o vzdelaní. Belousovová predpokladá, že práve „okolo ústavnosti vznikne najväčší balík problémov“.

Naopak, ona za protiústavnú a v rozpore s antidiskriminačným zákonom považuje existenciu úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Názov podľa nej hovorí, ako keby všetky rómske komunity boli problémové, čo nepovažuje za správne. Rozčuľuje ju tiež, že pri uvádzaných 89-tisícoch Rómov v SR je pre nich zriadený úrad s vyše 50 pracovníkmi. “Sú to teplé miesta a odsávanie štátneho rozpočtu,” tvrdí. Podľa Belousovovej by bolo vhodnejšie tento úrad transformovať na úrad pre neprispôsobivých občanov a patriť by mal pod ministerstvo práce.

O podpore s kolegami v národnej rade ešte Belousovová a Pučík nerokovali, chystajú sa osloviť predsedov všetkých poslaneckých klubov. Chcú požiadať, aby návrh podporili aspoň do druhého čítania, kde môže prejsť prípadnými úpravami. Chystajú sa tiež na rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska.

Sľub starostu v Richnave