|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 16.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Albína
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. januára 2012
Minister Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl
Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) - Minister školstva Eugen Jurzyca sa nebráni rušeniu vysokých škôl, no takéto rozhodnutie treba podložiť údajmi o ich skutočnej kvalite. Povedal to v rozhovore pre TV Markíza.
"Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7600 študijných programov.
V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca.
Najmenej nezamestnaných je absolventov VŠ
Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia.
"Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca.
Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl.
Školy sa stali predvolebnou témou
Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú.
Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO.
Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce.
SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca.
"Určite je reálne zrušenie študijných programov, možno aj fakúlt a možno aj škôl, ale najprv musíme mať údaje, ktoré hovoria o tom, aká kvalita prislúcha jednotlivých subjektom alebo programom, a potom môžeme tie najhoršie rušiť," konštatoval Jurzyca. Na Slovensku v súčasnosti existuje 7600 študijných programov.
V porovnaní so zahraničím nemáme veľa vysokých škôl na milión obyvateľov. Podľa Európskej komisie v roku 2009 mali všetky krajiny V4 na milión obyvateľov viac vysokých škôl ako SR, v prípade Poľska to bol dokonca dvojnásobok. "Absolventov však máme nadpriemerne veľa," uviedol Jurzyca.
Najmenej nezamestnaných je absolventov VŠ
Dodal, že na Slovensku je bez práce najmenej ľudí s vysokoškolským diplomom spomedzi krajín OECD. Inštitút hospodárskej politiky (IHP) však upozornil, že je to preto, lebo ľudia s univerzitným diplomom zaberajú aj tie pracovné miesta, na ktoré stačí stredoškolská kvalifikácia.
"Toto sa občas hovorí, ale ja nepoznám žiadnu serióznu štatistiku, ktorá by dokazovala, že naozaj u nás s vysokým vzdelaním bežne robia inštalatérov. Sú to len dohady," nazdáva sa Jurzyca.
Rezort má k dispozícii zatiaľ len nepriame ukazovatele kvality vzdelávania. Na základe údajov z databáz Sociálnej poisťovne a úradov práce zverejnil rebríčky vysokých škôl, ktoré produkujú najviac nezamestnaných absolventov. Záujemcovia o akademické štúdium už majú aj informáciu o platoch absolventov jednotlivých škôl.
Školy sa stali predvolebnou témou
Štatistika však nezahŕňa živnostníkov či ľudí pracujúcich v zahraničí. Jurzyca verí, že ak sa študenti dozvedia, že univerzita chrlí nezamestnaných alebo nízko platených absolventov, rozhodnú sa pre inú.
Slabé školy by tak prišli o peniaze za študentov, čo by viedlo k ich prirodzenému zániku. Výsledky vysokých škôl chce ministerstvo ohodnotiť aj prostredníctvom medzinárodného projektu AHELO.
Kvalita vysokých škôl je predvolebnou témou viacerých politických strán. Zatiaľ čo Most-Híd hovorí o obmedzení dotácie na študenta, Smer-SD chce regulovať odbory podľa potreby trhu práce.
SaS vidí riešenie v spoplatnení vysokoškolského štúdia. "Držím palce koaličným partnerom, ale nemyslím si, že sa im podarí získať ľudí, ktorí by vedeli povedať na dvadsať rokov dopredu, koľko absolventov má každý z týchto 7600 programov vyprodukovať. To si myslím, že je nad možnosti štátu," uviedol Jurzyca.