Minimálna mzda ovplyvňuje platy približne 100-tisíc zamestnancov

Bratislava 5. októbra (TASR) - V evidencii úradov práce je v súčasnosti približne 110.000 nezamestnaných ľudí aj preto, že sa v minulosti neadekvátne zvyšovala minimálna mzda.


Presvedčený je o tom prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka.

"Podľa informácií exministra práce Jozefa Mihála (SaS) z údajov Sociálnej poisťovne v minulosti pri neadekvátnom zvýšení minimálnej mzdy prišlo k 1. januáru o prácu približne 20-30 % ľudí. To je veľmi zlé a dialo sa to rok čo rok, aj preto dnes máme 110.000 evidovaných dlhodobo nezamestnaných ľudí," skonštatoval Machunka.

Zvýšenie na 380 eur

Vláda navrhuje od budúceho roka zvýšiť minimálnu mzdu o 8 % na 380 eur zo súčasných 352 eur. "Máme zásadný problém s minimálnou mzdou a jej astronomickým nárastom, ktorý nie v plnej miere kompenzuje zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky. Zníženie nákladov na prácu pri nízkopríjmových skupinách obyvateľov je kľúčové pre udržanie ľudí v pracovnom procese," myslí si Machunka.

Podľa neho totiž aj v minulosti ľudia pracujúci v textilnom priemysle, stavebníctve či pôdohospodárstve prišli o prácu práve pre to, že firmy nedokázali konkurovať v rámci otvoreného trhu ostatným spoločnostiam predovšetkým z Ázie, ale aj európskym spoločnostiam.

Pohľad analytika

To, že minimálna mzda negatívne ovplyvňuje možnosť zamestnať ľudí bez práce je presvedčený aj analytik Ján Dinga z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness). Podľa jeho slov z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že minimálna mzda priamo ovplyvňuje mzdy približne 100.000 zamestnancov. "Negatívne ovplyvňuje možnosti zamestnať ďalších státisíce nezamestnaných, pre ktorých vládou stanovená minimálna mzda spolu s vysokými odvodmi predstavuje zásadnú prekážku pri hľadaní uplatnenia," skonštatoval pre TASR Dinga.

Zároveň uviedol, že ak vláda spolu so zvýšením minimálnej mzdy schváli aj zamýšľanú odvodovú odpočítateľnú položku, minimálne mzdové náklady ostanú v budúcom roku zachované. "V praxi sa tak zvýši čistá mzda súčasným nízkopríjmovým zamestnancom, no nezamestnaným, ktorým by najviac pomohlo zníženie minimálnych mzdových nákladov, sa situácia na trhu práce nezlepší," tvrdí Dinga. Na Slovensku totiž existuje šesť pásiem minimálnej mzdy v závislosti od stupňa náročnosti pracovného miesta. "V prípade, že vláda pristúpi k radikálnemu 8-% zvýšeniu minimálnej mzdy, vzrastú mzdové náklady na desaťtisíce pracovných miest, ktoré sa nachádzajú v okolí vyšších pásiem," je presvedčený Dinga.

Minimálna mzda v Česku

V budúcom roku stúpne minimálna mzda aj v Českej republike, a to na 9200 Kč (334,61 eura). "Minimálne mzdové náklady tak budú od nového roku na Slovensku po schválení vládnej odvodovej úľavy stále o takmer 30 eur vyššie ako v Českej republike. Pracovné miesta vhodné pre ľudí s nižším vzdelaním preto aj naďalej vytláčame do okolitých krajín," dodal analytik Inessu.

Postoj zamestnávateľov

So zvýšením minimálnej mzdy na úroveň 380 eur nesúhlasí AZZZ a Republiková únia zamestnávateľov. Konfederácia odborových zväzov jej navýšenie podporuje. Podľa rezortu práce by sa mala minimálna mzda svojou výškou v čistom priblížiť aspoň k hranici chudoby. Skutočnosť, že tripartita nedospela k dohode, bolo pre šéfa rezortu práce Jána Richtera (Smer-SD) sklamaním, a to aj preto, že prvýkrát v histórii Slovenska mala vláda záujem na kompenzácii nákladov v podobe odvodovej úľavy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR