Milujem ženatého muža

Ibaže, to sa ľahšie napíše či povie, ako zrealizuje. Vhodného „nezadaného“ heterosexuála po tridsaťpäťke len tak ľahko nestretnete, takže, čo s tým? Niekto to rieši rezignáciou, niekto lovom v mladších vodách, no a časť žien aj napriek varovnému hlasu neodolá a skončí v náručí manžela inej ženy.
Podľa výskumu, ktorý sa uskutočnil na konci minulého roka vo Francúzsku, až 60 % žien nad 35 rokov prežilo krátku romancu so ženáčom a 15 % takýchto románikov sa dokonca skončilo hepyendom. Teda aspoň pre milenecký pár. Na čo si však pri takomto druhu vzťahu treba dať určite pozor, sú podľa francúzskych psychológov prehnané očakávania a nekritický idealizmus. Ak aj po desiatich rokoch skrývania a partnerstva-nepartnerstva naďalej bez povšimnutia prechádzate partnerove vety typu: „Už iba chvíľu, musím ešte počkať, kým vyrastú deti, kým ich prejde puberta, kým sa osamostatnia...“ A ešte stále mu ich chápavo a trpezlivo  prehliadate, koledujete si, pravdepodobne, o poriadne rozčarovanie. Skôr alebo neskôr totiž zistíte, že namiesto vlastnej rodiny a detí žijete ukradnutý útržkový život s mužom, ktorý vlastne ani nie je váš a v podstate mu táto malá bigamia vyhovuje. Nemá dôvod, aby čokoľvek menil. Má totiž všetko. Manželku, deti, pokojný domov a vás. Lenže pozor! Tá istá štatistika udáva, že ak v takomto vzťahu nedôjde k radikálnej zmene do dvoch rokov od začatia mileneckého pomeru, pravdepodobnosť, že muž svoju manželku nakoniec opustí, klesá každý rok približne o 4 %.
Samozrejme, aj tu platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Camilla čakala na princa Charlesa dve desaťročia. Ale zasa, ruku na srdce: je asi málo pravdepodobné, že by váš milenec riskoval rozvodom aj stratu kráľovského trónu. Takže, ak mu nič podobné nehrozí a napriek tomu sa stále nevie rozhýbať, mali by ste sa zamyslieť, či je jeho manželstvo naozaj také nefunkčné, ako sa vás snaží presvedčiť, alebo ho také chcete vidieť iba vy...