![]() |
12. marca 2017
V niektorých oblastiach Slovenska sa už prebúdza jar. A s ňou ožívajú aj príbehy o čarovných bytostiach, ktoré sú úzko späté s prírodou v rozpuku. V dnešnom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá sa budeme venovať vílam, ktoré mali množstvo podôb.
Ide o nadprirodzené ženské bytosti, ktoré zosobňovali živly. Mohli byť vodné, horské, vzdušné či lesné. Väčšina z nás si ich predstavuje ako roztopašné stvorenia, ktoré tancujú za svitu mesiaca v čarovných kruhoch na čistinke. Sú to však aj veľmi krehké bytosti, ktoré neraz pomáhali ľuďom. Vďaka svojej rozvážnosti ich učili nielen liečiť, ale aj gazdovať a vážiť si prírodu. V mnohých prípadoch totiž vystupujú ako jej ochrankyne. Vzdušné víly roznášajú vzduchom vôňu rastlín. Lesné víly (rusalky) sa zas zjavujú v podobe mníšok, strážiacich vodné pramene.
Iný druh lesných víl však vábi mládencov či pútnikov do tanca a utancuje ich na smrť. V tomto ohľade dochádza aj k istému prelínaniu víl s divožienkami, no medzi zlé víly radíme aj poludnice.
Tancuchtivé bytosti vraj striehli na svoju korisť v lokalite známej ako Tancovo neďaleko obce Brvnište. Tam vraj našli v minulosti dedinčania telo istého mládenca, ktorý nedokázal odolať vábeniu lesných víl a dal sa s nimi do vírivého, smrteľného tanca. Viac šťastia mal však istý mladík z Kálnice, ktorého víly „omámili, tancovali s ním celú noc a ktovie, aké milostné kúsky s ním vyvádzali. Preto ho celé telo bolelo, preto bol nahý“, uvádza kniha Slovenské strašidlá od „A“ po „Ž“. Ak však muž dokázal s nimi tancovať dovtedy, kým zakikiríkali kohúty, prežil, pretože ranný spev víly neznášajú.
Niektoré víly sa však aj zaľúbili a mužom neublížili. Tak tomu bolo aj v prípade víly z Pribyliny, s ktorou sa oženil jeden gazda. Víla však mala podmienku, že jej nesmie nikdy krivého slova povedať. Bola mu dobrou ženou a on bol na ňu milý. Raz však víla nakázala paholkovi, aby skosil zelený lán žita. A len čo to zbadal gazda, tak sa rozohnil na svoju ženu, že vzápätí zmizla. Vtom sa celá obloha zatiahla a spustilo sa silné krupobitie, ktoré zničilo celú úrodu. Iba zelené žito v maštali sa premenilo na dozreté obilie. Gazda však z toho radosť nemal. Ani nemohol, pretože stratil svoju krásnu ženu – vílu.
Málokto vie, že hrad Červený kameň mal stáť na inom mieste ako v súčastnosti. Podľa povesti ho ľudia pôvodne stavali na vrchu menom Kukla. No len čo vystavali jeho základy, vzápätí aj v noci zmizli. A to sa neustále opakovalo. Nik nechápal, prečo je to tak, no nik sa ani neodvážil zostať tam po zotmení. Raz sa však našiel jeden odvážny mládenec, ktorý videl, ako si víly v noci spievali a kúsok po kúsku rozoberali hrad a odnášali kamene. Na druhý deň šli sa stavitelia pozrieť na to miesto, kam skaliská poprenášali, a veru rozhodli sa, že vílam ponechajú ich kopec a oni dokončia hrad na novom mieste.
Aj s hradom Devín spája sa povesť o vílach. Podľa nej jedna lesná víla a istý bojovník splodili z lásky dve dcéry. Ich matka sa však musela na príkaz Lesného kráľa vrátiť do hôr. Súhlasila pod jednou podmienkou, a to že jej dcéry – víly môžu žiť slobodne. Pred odchodom im zanechala jablko života a povedala, aby ho chránili ako oko v hlave. Dvojičky rástli do krásy. Jedna žila na Devíne a druhá na náprotivnom Hradisku. Obe sa však zamilovali do toho istého muža. Vílu z Hradiska pochytil hnev, keď zbadala svoju sestru v objatí milovaného poľovníka. A tak schytila sestrino jablko a hodila ho o zem. Vtedy zachvátil hrad Devín obrovský požiar, v ktorom jej sestra uhorela. Zanedlho začal pri ruinách hradu rásť strom života. Víla dobre vedela, že v ňom prúdi život jej sestry, a tak ju prišla odprosiť. No len čo objala strom, premenila sa na čiernu kozu, ktorá musí blúdiť nocou na večné veky.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |