Miloš Mečíř oslávi v pondelok okrúhlu päťdesiatku

Londýnsky žreb Davis cupu určil, že v septembri ideme do jamy levovej, na horúcu americkú pôdu. Ako vy z pozície dlhoročného nehrajúceho kapitána tímu vnímate toto nadelenie – hrať o postup do svetovej skupiny Davis cup proti USA v ich domácom prostredí?

V Amerike sa hrá veľmi ťažko... V Amerike sme už prehrali aj hladko 0:5, no vtedy sme tam nastúpili bez Karola Kučeru a Dominika Hrbatého. Vtedy však mali ešte silnejší tím, aký majú dnes. Ale mne sa zdá, že v tom Londýne si pri žrebe nebolo z čoho vyberať (krátka odmlka). Mohli sme dostať aj silnejšieho súpera. Američania majú vynikajúceho Isnera, ktorý je momentálne vo svetovej desiatke. Majú tiež Sama Querreyho, ktorý v rebríčku ATP trochu spadol. Ale majú aj ďalších dobrých hráčov. Vlastne ostatní piati – šiesti hráči sú vo svetovom rebríčku ATP od 60. pozície po sté miesto. Vo svetovej stovke majú šiestich tenistov! Majú si z koho – a z čoho vyberať. Navyše, majú svetovú deblovú dvojicu – bratov Bryanovcov! Takže nás v zámorí čaká veľmi ťažký súboj. Američania sú ťažký súper.

Ťažký súboj s tenistami USA bude posledným krokom k tomu, aby sa nám po ôsmich rokoch podarilo dostať opäť do svetovej skupiny Davis cupu, čiže do prestížnej kategórie oficiálnych MS ATP reprezentačných tímov? Ako z pozície nehrajúceho kapitána vidíte naše šance, že by sa nám to mohlo podariť práve na úkor favorizovaného tímu USA?
Viem, že Martin Kližan už porazil Isnera. Lukáš Lacko vyhral nad Samom Querreyom. To sú fakty. Budeme však potrebovať športové šťastie. Aby bolo iba na našej strane (smiech). Američania majú výbornú štvorhru. Tie body treba získať tri. Fakt neviem, kadiaľ by sme sa k nim dostali čo najľahšie (krátka odmlka). Možno s druhým hráčom máme nejakú šancu.... Ale opakujem ešte raz, oni majú vo svetovej stovke šesť hráčov! Je to silné družstvo. Neviem si predstaviť, kde by sa dali získať tie tri potrebné body (krátka odmlka). Je to však iba šport. Lopta je aj v tenise guľatá... Navyše, aj my máme šikovných hráčov, ktorí vedia hrať tenis. Tak dúfam, že sa im na horúcej americkej pôde bude dariť, že budú mať v čase tohto prestížneho súboja dobrú športovú formu, že sa im na kurte v zámorí bude dobre hrať."

Bolo radosťou zblízka vidieť ohromnú spoločnú radosť vašich zverencov po víťaznom zápase s Rakúskom 4:1. Opäť to bola jedna súdržná partia mladých športovcov, ktorá ťahala za jeden koniec povrazu! Prezraďte ako sa vám podarilo urovnať, resp. vyžehliť tie naštrbené vzťahy medzi hráčmi, ktoré ešte nedávno dosť zamestnávali slovenské médiá?
Podľa mňa tie vzťahy medzi chalanmi neboli až tak neštrbené... Samozrejme, v partii mladých ľudí sa vo vypätých situáciách občas niečo povie, niekoho sa to dotkne viac, niekoho menej. Sú to však mladí chalani - športovci, ktorí spolu trénujú... Také veci sa v kolektíve stanú. Tomu sa nevyhnete. Ale aj tieto slovné, no nechcené ataky predsa časom prebolia, čas všetko zahojí... Aj teraz pred súbojom s Rakúskom bolo vidieť, že všetci mali záujem dostať sa do svetovej skupiny. Všetci chceli zahrať v tom stretnutí s Rakúskom čo najlepšie. Pri tom sa na všetky také slovné útoky a nedorozumenia veľmi rýchlo zabudne. Navyše, každý z nich musel v záujme našej spoločnej veci, nášho spoločného cieľa, urobiť nejaké ústretové kroky. Musel zobrať späť nejaké svoje slová, nad ktorými možno aj dlhšie rozmýšľal, že to v tej a tej situácii nemal povedať... Som rád, že to tak dopadlo (krátka odmlka). Chlapcom tá lepšia klíma v tíme veľmi prospela. Chlapcom sa pri takej žičlivej vnútornej klíme oveľa lepšie hralo... Som rád, že opäť bolo vidieť, že ťahajú za jeden koniec. V tíme sa jeden teší z úspechu druhého. Žičia si, navzájom si fandia (krátka odmlka). Opäť je to partia, ktorá ide spoločne za svojim cieľom. Páči sa mi, že sa to dostalo do tejto polohy. Teraz je to fajn...

Kto bol stmeľujúci činiteľom celého kolektívu? Kto bol tým správnym mediatorom, ktorý sa rozhodol spojiť členov vášho daviscupového tímu pre spoločnú vec, pre spoločný cieľ?
Celá tá atmosféra okolo prípravy na Rakúšanov nás dala dokopy. Celé to dianie okolo zápasu s Rakúskom nás spojilo (krátka odmlka). Každý v tíme si povedal svoje... Každý sa zveril s tým, čo mal na srdci. Respektíve, rozhodol sa, že zoberie späť tie slová, ktoré nechcel povedať, ale ich v návale emócií počas predchádzajúcej tímovej akcie povedal. Možno, že sa o tom medzi chalanmi už dlhšie rozprávalo. Neviem. Nepýtal som sa ich na tieto veci. Nechal som to tak. Nech si to najskôr vyriešia sami medzi sebou (krátka odmlka). Osobne si myslím, že každý z chalanov pred domácim súbojom s Rakúskom prehodnotil svoj postoj k tímu, k povinnostiam, ktoré v ňom má. V takto vytvorenej atmosfére im to išlo veľmi dobre.

Na slávnostnej večeri tesne pred bratislavským súbojom s Rakúskom mal každý člen tímu pri stole krátky príhovor. Je to bežnou praxou, že každý hráč z vášho družstva počas predzápasovej večeri má príhovor? Alebo to bola iba taká nejaká zvláštna situácia?
Tak, aby som bol úprimný, nebýva to bežnou praxou, že každý pri stole má príhovor. Tá slávnostná večera bola celkom dobrý priestor aj pre mňa. Ešte som nemal úplne jasno v zostave, s ktorou na zápas s Rakúšanmi nastúpime. Navyše, viete, že deň po slávnostnej večeri bol žreb. Chcel som, aby hráči vedeli zloženie tímu. Chcel som, aby vedeli, ktorí z nich budú hrať. Aby neboli v neistote až do poslednej chvíle. Preto som si musel situáciu trochu zmapovať... V rámci toho padlo pár otázok v podstate na každého člena tímu. Každý musel niečo povedať (krátka odmlka). Navyše, musel som ešte na poslednú chvíľu vymeniť Andreja Martina...To nie je žiadna populárna vec (krátka odmlka). Takže každý hráč nám odpovedal na otázky, ktoré sme položili počas sedenia pri stole. Tým vznikol aj taký zvláštny priestor na prezentáciu každého osloveného hráča. Bolo to veľmi fajn, lebo sám som potreboval vedieť, koľko zo svojich síl sú chalani ochotní obetovať v prospech celého tímu. V rámci tohto dialógu sa to úplne vyjasnilo. Všetko, čo nás ťažilo sme si otvorene vydiskutovali. Večera - a predovšetkým debata počas nej - splnila svoj účel.

Miloš, hneď v prvý deň súboja s Rakúšanmi (4:1) sa vám podaril majstrovský ťah, že ste nasadili do hry mladého a pre súpera pomerne neznámeho Norberta Gombosa... Bol to z vašej strany veľký risk, alebo ste mu tak verili, že ste vedeli, že by mohol poraziť súperovu dvojku a získať prvý bod pre Slovensko?
Nedá sa povedať, že by to bol vyložene risk. Musel som niečo robiť... Tušil som, že Martin Kližan po návrate zo zámoria nebude ešte v dostatočnej forme. Nechcel som, aby išiel na kurt hneď po prílete (krátka odmlka). Po jeden a pol tréningu, ktoré Martin s nami absolvoval, sa mi zdalo, že by to bolo pre neho veľké sústo. To by bol risk z našej strany. Keby som ho postavil, musel by hrať proti dvojke. V hlavnej zostave by hral proti oddýchnutému súperovi. Norbert Gombos nastupoval proti jednotke. Nebolo čo stratiť... Mohli sme iba získať. A my sme aj získali! Hneď po zápase som povedal, a teraz to veľmi rád zopakujem: Norbert hral vynikajúco! Veľmi dobre zastúpil Kližana, ktorý prišiel z antuky úplne ´rozbitý´, navyše cestoval domov dva dni bez spánku. Preto som sa rozhodol, že z našej strany bude čestnejšie a férovejšie postaviť Norberta, a Martinovi dopriať trochu času. Vyšlo to ešte viac ako som očakával (krátka odmlka). V kútiku duše som síce tajne dúfal, že by Noro mohol poraziť rakúsku dvojku, no to, čo predviedol, bola nádhera. Vyšlo nám to perfektne!

Miloš, vo funkcii nehrajúceho kapitána daviscupového tímu Slovenska pôsobite už viac ako 20 rokov. Začínali ste s Kučerom, Krošlákom, Stankovičom, Hrbatým, ktorí už ukončili kariéru, teraz máte pod taktovkou Mertiňáka, Kližana, Lacka, či dokonca ešte oveľa mladšieho Gombosa. Ako vnímate tento kolobeh slovenského tenisu, ktorého ste priamym svedkom?
Máte pravdu v tom, že tie generácie sa pri mne striedajú (smiech). Zakaždým prídu nejaké nové individuality. Ja by som im chcel držať palce, aby dosahovali také úspechy ako ich slávnejší predchodcovia. Aby sa tešili z takých výnimočných úspechov, aké dosahoval Dominik Hrbatý alebo Karol Kučera. Pravda, vtedy, keď boli v top forme (krátka odmlka). Samozrejme, vždy sú to nové tváre, nové individuality, ktoré chcú pri zápasoch ukázať, čo v nich je. Keď sa viac v takýchto náročných zápasoch ukážu, ľudia si na nich zvyknú. Môžu im viac fandiť, na diaľku držať palce... Samozrejme, sledovanejší boli viac Kučera a Hrbatý, keď boli na hranici svetovej desiatky, resp. keď boli v nej. Keď boli na výslní. Ale vtedy sem chodili hráči veľmi zvučných mien, napríklad Rafael Nadal v drese Španielska, aj za Argentínu tu boli fantastickí hráči. Takže, ja si myslím, že chlapci z tejto tenisovej generácie majú čo ukázať, majú sa ako uviesť. Budem im držať palce, aby sa im to podarilo. Každý z nich je iná osobnosť, iná individualita... Ale spája ich to, že výborne vedia hrať tenis.

V súvislosti s Karolom Kučerom a Dominikom Hrbatým ste spomínali svetovú desiatku tenisového rebríčka, do ktorej oni v minulosti patrili. Vy sám ste v časoch najväčšej slávy boli svetovou štvorkou! Čo hovoríte na skutočnosť, že vďaka Dominike Cibulkovej má slovenský tenis opäť po rokoch zastúpenie v Top desať svetového tenisu v dvojhre?
Pre mňa je to vynikajúci výsledok! Ak sa niekto takto ďaleko dostane, je to fantastická vec! Je to fantastické pre celé Slovensko. Hráč zo svetovej desiatky je veľkým vzorom pre mladých. Ľudia si to môžu vychutnať a užívať si tento výnimočný úspech. Pre náš šport je vždy veľmi dobre, keď sa okolo svetovej špičky ukáže slovenský športovec. Aj z hľadiska motivácie pre ďalších, predovšetkým mladších športovcov. Ale aj pre fanúšikov toho športu. Najmä pokiaľ ide o spomínanú motiváciu. Aj príklad Dominiky Cibulkovej je dôkazom toho, že sa oplatí svoj šport robiť s veľkým nasadením a elánom. Oplatí sa mu obetovať roky a roky driny. Pre obyčajných ľudí je to zasa veľké vzrušenie a pekný zážitok, keď budú sledovať slovenských športovcov v súbojoch so svetovou špičkou na tých najväčších turnajoch a podujatiach. Ja osobne im tiež budem držať palce, aby sa vďaka úspechom na nich posunuli, čo najďalej. A teraz budem držať palce aj Dominike Cibulkovej, aby sa jej to v tom rebríčku WTA podarilo dotiahnuť ešte oveľa ďalej. Má na to všetky predpoklady. Je obdivuhodne pracovitá. Má chuť na sebe robiť. Nech sa jej darí, nech mladí tenisti a tenistky majú v nej pekný vzor.

Viac ako 20 rokov ste nehrajúcim kapitánom tímu SR pre Davis Cupu. Slovenských tenistov máte doslova pod drobnohľadom. Ktorý z nich, podľa vás, má šancu dostať sa na hranicu svetovej dvadsiatky, či dokonca na prah svetovej desiatky?
Tak toto sa mi teraz veľmi ťažko hodnotí (krátka odmlka). Lebo tenisový svetový rebríček je neúprosný - a veľmi tvrdý. Počíta sa do neho každý bod. Každý turnaj, na ktorý hráč nastúpi. Žiadny bod nie je zadarmo. Nestačí hrať perfektne iba jeden turnaj za celý rok a potom mať slabšie výkony... To by na dobré miesto v rebríčku nestačilo. Všetci hráči na svete hrajú, ako najlepšie vedia. Preto konkurencia je veľmi silná. Preto ja by som sa teraz nechcel hrať na proroka. Nechcel by som robiť predpovede a proroctvá. Ale osobne si myslím, že mnohí slovenskí tenisti majú cesty na popredné priečky rebríčka pomerne dobre rozbehnuté. Lukáš Lacko sa už tak dlhšie, dá sa povedať, zdržoval okolo 70. miesta. Bol už aj štyridsiaty. Podľa mňa, na tvrdých povrchoch má na to, aby bol vyššie ako v súčasnosti je. Ak sa v kariére dostal k 40. miestu, má šance, aby bol ešte vyššie. Ale to závisí od neho Ale aj od športového šťastia, ktoré mu bude, resp. nebude priať. To isté platí aj o Martinovi Kližanovi. Martin Kližan je veľmi talentovaný hráč. Zatiaľ bol vo svetovom rebríčku z zanašich hráčov najvyššie. Bol už na 26. mieste. Viackrát ukázal, že dokáže vyhrať duely aj s veľkými hráčmi. U neho vidím taký najväčší tenisový potenciál. Norbert Gombos je síce menej známy, ale má pred sebou veľkú perspektívu. Ja som ho poznával, keď hrával menšie medzinárodné turnaje... Hrával vlastne s mojim synom. Je s ním taká jedna kategória. Trošku je mladší od Miloša, ale hrali podobné turnaje. V poslednom období zahral výborne. Zatiaľ sa jeho výkonnostný rast, čo je veľmi sľubné. Keď sa bude takto zlepšovať, fakt pôjde hore. Ja by som ho veľmi rád videl prvej svetovej päťdesiatke. Nechcem mu to teraz prorokovať, lebo cesta do svetovej päťdesiatky je veľmi ťažká. Noro musí podstúpiť ešte veľký kus driny, aby sa vo svetovom rebríčku dostal tak vysoko. Ale podľa mňa, predpoklady na to určite má.

Máte v rezerve ďalšie také nečakané prekvapenie, aké ste použili v súboji s Rakúšanmi, keď ste do hry nasadili pre súpera pomerne neznámeho hráča – mladý talent menom Norbert Gombos?
Aby som bol úprimný, tých prekvapení veľa nie je. To si musíme povedať na rovinu. Z pozície nehrajúceho kapitána veľmi pozorne sledujem dianie na tréningoch, chodím na rôzne národné súťaže. Som častým návštevníkom aj medzinárodných turnajov, ak sa hrajú niekde v blízkosti, v tomto našom stredoeurópskom regióne. Sledujem nastupujúcu juniorskú kategóriu. Ale nejaký veľký vyčnievajúci talent tam fakt nevidím. Momentálne určite nie. Ale som rád, že nejakí mladí tenisti nám dorastajú Budú hrať na svetových turnajoch. Máme tam v zálohe chlapcov, ktorí sa v rebríčku ATP držia okolo 300. až 400. miesta. Ale na to, aby urobili nejakú extra dieru do sveta, na to treba postúpiť o nejakých sto až stopäťdesiat miest. To by bola dobrá štartovacia pozícia. Napríklad ´Jojo´ Kovalík bol v renkingu už aj vyššie. Teraz je okolo 350. miesta. Nedávno vyhral Futures ITF turnaj. Na ďalšom turnaji bol vo finále. Keď sa mu bude takto dariť aj naďalej, má veľkú šancu v rebríčku ATP postúpiť ešte vyššie. Verím, že sa mu to podarí.

Miloš, ako vnímate takú krásnu poklonu, akú vám nedávno zložila Daniela Hantuchová, ktorá v rozhovore s médiami priznala, že keď mala päť rokov, tak pod dohľadom svojej babky behala po kurte na bratislavskej Matadorke - a hrala sa na Miloša Mečířa?
Tak bolo to od nej veľmi milé (smiech). Určite sú to pre malých hráčov veľké motivačné dojmy. Teraz mám na mysli úspech, ktorý som dosiahol na soulskej olympiáde v roku 1988. V mnohých hráčoch veľmi dlho rezonujú dojmy a zážitky z tých mladých časov. Už vtedy sa mi páčilo, že mnohí tenisti sa mi chceli vyrovnať. Chceli byť ako ja (krátka odmlka). To je pekné, ale nie je to vôbec ľahké. Za tým úspechom bol kopec tréningu, driny, odriekania, všetkého možného... . S Danielou vychádzam veľmi dobre. Niekoľkokrár som jej aj radil. Boli sme spolu na olympiádach. Hoci so ženským tenisom veľa do činenia nemám, jej výsledky pozorne sledujem. Daniela je už skúsená hráčka. Už nie je začiatočníčka v tomto športe. Tiež už si zažila svoje. Tiež dosiahla fantastické úspechy, Vyhrala niektoré turnaje, ktoré som aj ja vyhral Možno nie všetky, ale niektoré áno (krátka odmlka). Videl som na nej, že tá olympiáda, to je jej veľká túžba. Veľmi túži po úspechu z olympiády. Držím jej palce, aby sa jej to podarilo. Povedzme o dva roky... Ale ona sa nemusí hrať na Mečířa (smiech). Teraz sa malé päťročné tenistky môžu hrať na Hantuchovú alebo Cibulkovú. Daniela sama môže byť pre malých tenistov veľkým vzorom. Môže byť pre mladých príkladom. Za výsledky, ktoré v kariére dosiahla, si to právom zaslúži. Teraz je ona už vzorom. A to je pre celý slovenský tenis, ale aj pre celý slovenský šport veľmi dobre. Mladí vzory potrebujú.

Hovorili sme o vašom olympijskom triumfe v Soule v roku 1988, kedy sa po 64 rokoch do programu OH vrátil tenis. Máme na Slovensku tenistu, ktorý by mohol v budúcnosti opäť vyhrať dvojhru, resektíve. štvorhru na súťaži pod piatimi olympijskými kruhmi?
Tak, podľa mňa každý, kto sa tam dostane, má šancu vyhrať (krátka odmlka). Všetci, čo o účasť na olympiáde bojujú a chcú na nej hrať... Ale nie je to vôbec ľahké. A nie iba pre Slovákov a Slovenky. Treba mať k tomu okrem výbornej športovej formy aj veľa športového šťastia. Navyše, olympiáda je raz za štyri roky. Preto je to veľmi ťažké. Treba byť v dobrej forme celé štyri roky (krátka odmlka). Ja si však myslím, že hráč, ktorý dokáže vyhrať grandslamový turnaj Roland Garros, Australian Open, alebo turnaj v Indiana Wells, má na to všetky predpoklady... Tenista, ktorý vyhrá iný veľký a prestížny svetový turnaj, má šancu vyhrať aj olympiádu. Určite má šancu, že sa mu to podarí (krátka odmlka). Lenže olympiáda je špecifický turnaj. Na nej veľkú úlohu hrá aj faktor športovej formy. Je dôležité, aby tá forma gradovala práve počas olympijského turnaja. Mne sa to podarilo tak dobre načasovať. Tak držím palce aj súčasným tenistom, aby im to vyšlo. Treba im všetkým držať palce, a treba im fandiť, aby sa mladí hráči snažili postúpiť na olympiáde čo najďalej. Ak sa im to podarí, potom je to možné, že vyhrajú aj olympiádu. Ale bez veľkej tréningovej driny a bez veľkého chcenia to nepôjde. Určite nie. Uspieť na olympiáde predsa túžia mnohí a mnohí tenisti a tenistky. A nie iba slovenskí. Na to netreba vôbec zabúdať. To treba mať stále na pamäti.

Zhovíral sa Štefan Žilka

Miloš Mečíř sa narodil 19. mája 1964 v Bojniciach. Tenis začal hrať v TJ Baník Prievidza, z ktorého v roku 1978 ako 14-ročný prestúpil do TK Slovan Bratislava. Na domácich dvorcoch sa prvýkrát výrazne presadil ako 16-ročný ziskom titulu dorasteneckého majstra ČSSR do 18 rokov, a zároveň aj juniorského majstra vtedajšieho Československa v kategórii do 21 rokov. O dva roky neskôr (1982) vybojoval v rámci ČSSR aj majstrovský primát v konkurencii dospelých, a ako prvý československý tenista získal aj titul amatérskeho majstra Európy! Okrem toho vyhral prvé tri medzinárodné juniorské turnaje. Vďaka tomu mu na konci roka patrilo 7. miesto v rebríčku ITF. Od roku 1982 sa stal profesionálnym tenistom. V roku 1985 sa už pohyboval na prahu svetovej desiatky ATP Tour. Bol členom víťazného československého tímu v Galeovom pohári a v Kings Cup, debutoval v súboji Davis cupu proti vtedajšiemu ZSSR. Najvyššie vo svetovom rebríčku bol 22. februára 1988, keď bol svetovou štvorkou! Okrem olympijského zlata vo dvojhre a bronzu vo štvorhre (s Milanom Šrejberom, pozn.) na OH 1988 v Soule vyhral v kariére aj jedenásť turnajov ATP v dvojhre a deväť vo štvorhre. Prvé dva turnaje ATP vyhral v roku 1985 v Holandsku (Rotterdam) a v Nemecku (Hamburg). Najviac turnajových prvenstiev si na konto pripísal v roku 1987, kedy v období od 11. januára do 15. decembra sa tešil z konečného triumfu na šiestich turnajoch v dvojhre a šiestich turnajoch vo štvorhre pod hlavičkou ATP. Vo svetovej stovke rebríčka ATP bol celých šesť rokov, v priebehu ktorých sa spolu 36-krát prebojoval do finále podujatia ATP v dvojhre, alebo vo štvorhre. Spolu s Tomášom Šmídom sa v roku 1987 stal majstrom sveta vo štvorhre. S Helenou Sukovou vyhral v Austrálii Hopmannov pohár (neoficiálne majstrovstvá sveta reprezentačných tímov, pozn.). V roku 1987 bol členom čs. tímu, ktorý vyhral Svetový pohár družstiev, v tom istom roku štartoval na MS ATP Tour vo dvojhre. Na turnajoch Grand Slamu bol najvyššie na US Open v roku 1986 a na Australian Open 1989. V oboch prípadoch bol vo finále nad jeho sily legendárny krajan Ivan Lendl v službách USA. V ďalších grandslamových turnajoch postúpil do semifinále dvojhry – na Roland Garros (1987) a vo Wimbledone (1988). Posledný zápas kariéry odohral v 2. kole Wimbledonu 1990 so Švédom Stefanom Edbergom. Po tomto súboji sa ako 26-ročný podrobil vo Francúzsku operácii chrbtice, po ktorej sa už na oficiálne tenisové súťaže ako hráč nevrátil. Po operácii sa sporadicky predstavil iba v exhibičných dueloch. V časoch najväčšej slávy bol sedem rokov československým reprezentantom v Davis cupe (1982 – 1989). V dvojhre je jeho celková bilancia 122 víťazných zápasov z 262 duelov, na ktoré nastúpil, vo štvorhre sa predstavil v stovke súbojov, z ktorých 54 vyhral. Aj vďaka tejto vyrovnanej bilancii bol Miloš Mečíř 4. marca 1988 na 4. pozícii svetového rebríčka aj vo štvorhre. Od roku 1994 je už 20 rokov nehrajúcim kapitánom Slovenska pre súťaže Davis cupu. Dlhšie v tejto dôležitej pozícii nehrajúceho kapitána pre Davis cup bol doteraz iba Austrálčan Neale Fraser, ktorý tento post zastával 24 rokov bez prerušenia! Miloš Mečíř bol v rokoch 1997 – 2001 osobným trénerom Karola Kučeru, ktorý patril do svetovej desiatky v dvojhre, O niekoľko rokov neskôr bol osobným trénerom Lukáša Lacka. Syn Miloslav ml. (nar. 1988) je tiež profesionálnym tenistom. V súčasnosti bol v rebríčku ATP Tour na 244. mieste (14. apríla 2014). Miloš Mečíř po skončení aktívnej činnosti bol predsedom TK Slovan Slovenská sporiteľňa Bratislava. Prezident SR Ivan Gašparovič mu za zásluhy v oblasti športu udelil v roku 2004 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, a v roku 2006 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Od roku 2007 je členom Slávy slovenského tenisu a od roku 2000 je nositeľom Zlatých kruhov SOV.