Milinkevič: Nebudem ďalším imperátorom Bieloruska

  Milinkevič predpokladá, že režim môže na opozíciu vytiahnuť aj tanky. Rozhovor nám poskytol na konferencii Naše globálne spolužitie: Výzvy a nádeje pre 21. storočie, ktorú usporiadala nadácia Forum 2000 v Prahe.

Asi nikto si nerobí ilúzie, že režim sa len tak vzdá.
- Poviem to takto. Ak voľby prebehnú v súlade s pravidlami, môžeme aj prehrať, ale do ulíc nepôjdeme. Ak však bude režim opäť absolútne falšovať voľby a všetko manipulovať vo svoj prospech, budeme mobilizovať ľudí. Vyjdeme do ulíc a budeme sa brániť, postavíme sa za to, v čo veríme. Lukašenko možno proti nám pošle špeciálne jednotky, možno tam budú tanky, možno do nás budú strieťať. Stať sa môže úplne všetko. No v Bielorusku je už príliš veľa ľudí, nielen mladých, ktorí toho majú už plné zuby.
Nie je teda vylúčené, že prípadné nepokoje bude chcieť Lukašenko krvavo potlačiť. Naozaj si myslíte, že ľudia pri vás budú stáť aj v takýchto chvíľach?
- Neviem presne povedať, koľko ľudí nás podporí. Naša agitácia však bude jasná, pretože bude založená na pravde. Chceme, aby si to uvedomil každý, pretože ak režim poruší ústavu, poruší práva všetkých.
Čo rozhodlo, že práve vás vyslala opozícia do boja proti Lukašenkovi?
- Asi by bolo lepšie spýtať sa tých, ktorí ma vybrali. (Smiech.) Myslím si však, že jednou z najdôležitejších príčín bolo, že som nestranník. Z delegátov, ktorí sa zúčastnili na kongrese, ktorý rozhodol o kandidátovi, bolo 40 percent nestranníkov. Keď máte tak veľa strán, tažko sa niekto prikloní k lídrovi jednej z nich. Ja nie som nikomu ničím zaviazaný. Myslím, že svoju úlohu zohral aj fakt, že som tímovým hráčom. Nie som osamelý vlk. Celok je pre mňa všetko. Faktom je, že z koalície, v ktorej je 10 strán, mi nevyjadrilo podporu šesť. Niektoré maličké, ale stále je ich šesť. To je výzva.
Ako môže pomôcť Bielorusku zahraničie, aj malé krajiny, ako je Slovensko?
- Podpora krajín, ako je aj Slovensko, je veľmi dôležitá. Propaganda sa v jej prípade nemá poriadne čoho chytiť. Môžu
tvrdiť, že nám chce zle Washington či Brusel, ale nikto neuverí, že Bielorusku chcú ublížiť Slováci alebo Česi. Solidaritu potrebujú aj mnohí študenti, ktorých režim vyhodil na ulicu, vo viacerých krajinách môžu študovať.
Keby ste sa stali prezidentom, čo urobíte ako prvé?
- Každý z nás, kto sme sa uchádzali o možnosť zabojovať proti Lukašenkovi, písomne sľúbil, že sa stane normálnou hlavou štátu. Nie ďalším prezidentským imperátorom, ako je Lukašenko. Zákony musí prijímať parlament, nie jedna osoba. Zákonodarný zbor však bude treba rozpustiť, pretože je nezákonný. Musia sa konať čestné voľby. Potrebujeme aj nezávislé súdnictvo, médiá a tiež prinavrátiť úctu ústave, ktorú Lukašenko nespočetne veľa ráz zvalcoval. Potrebné sú ekonomické reformy. Stojí pred nami prirodzený prechod k demokratickému štátu.
Nebojíte sa, že režim sa vás bude snažiť zdiskreditovať či dokonca zlikvidovať?
- Oni s tým už začali a bude sa to určite stupňovať. Za nami sú však mnohí aktivisti, ktorí si už vytrpeli svoje a režimu sa už skutočne neboja. Nemáme nezávislé médiá, ale máme možnosti tlačiť naše dokumenty. Budeme sa brániť. Na našej strane je svojským paradoxným spôsobom aj televízia. V nej je síce všetko prispôsobené režimu, ale ľudia jej už vôbec neveria. Ak teda niečo vysiela, povedia si, že pravda je úplne opačná. Jenoducho to bude my verzus oni.
 

Alexander verzus Alexander
- Alexander Milinkevič sa narodil 25. júla 1947 v Grodne. Alexander Lukašenko 30. augusta 1954 v Kopysi.
- Milinkevič je jednotným prezidentským kandidátom Demokratických síl Bieloruska. Zvolili ho 2. októbra. Lukašenko bojuje o udržanie svojho režimu. Vo funkcii je od roku 1994.
- Nezáleží na ton, aký dobrý budem ja. Vyhrať môžem len vtedy, keď budeme jednotní,“ vyhlásil opozičný kandidát smerom k prezidentským voľbám v roku 2006. „Čo môžete robiť? Zvolíte ma,“ odkázal minulý týždeň Lukašenko Bielorusom.
Andrej Matišák