Milan Rastislav Štefánik sa narodil pred 140 rokmi

Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti slovenských dejín. Spolu s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Vedec, astronóm, neskôr vojak Štefánik prispel k formovaniu československých légií, ktoré boli rozhodujúcim argumentom pre vznik Československa. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.

V utorok 21. júla uplynie od Štefánikovho narodenia 140 rokov.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská na myjavských kopaniciach. Formovalo ho evanjelické prostredie, jeho otec Pavol Štefánik bol evanjelickým kňazom.

Štefánik študoval najskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave, v Šoproni a Sarvaši. Pôvodne sa pripravoval na profesiu stavebného inžiniera, neskôr však prejavil záujem o astronómiu. Študoval ju v Prahe, na Univerzite Karlovej – podľa vtedajšieho názvu na Českej univerzite karlo-ferdinandovej -, kde bol promovaný 12. októbra 1904. Už počas štúdií sa zoznámil s Tomášom G. Masarykom, ktorý na škole pôsobil ako profesor.

Ako čerstvý absolvent univerzity pricestoval v novembri 1904 do Paríža. Pôvodne tu chcel ostať dva roky, no napokon sa jeho pobyt predĺžil – 27. júla 1912 získal Štefánik francúzske občianstvo.

Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slnečného žiarenia a niektorých hviezd a tiež štúdiu infračerveného spektra. Pozoroval zatmenia Slnka, od roku sa 1905 zúčastnil na viacerých astronomických expedíciách na Mont Blancu, v Španielsku a ďalších miestach sveta. Jeho vzorom bol francúzsky astronóm a spisovateľ Camille Flammarion (1842 – 1925) a tiež astronóm Jules Janssen (1824 – 1907). Len v roku 1906 uverejnil Štefánik sedem vedeckých prác a valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti mu udelilo Janssenovu cenu.

Nasledovali ďalšie vedecké expedície (Alžírsko, Tunisko, Tahiti), ale tiež diplomatické misie, keďže Štefánik postupne prenikal aj do sveta diplomacie a politiky. Za úspešnú misiu v Ekvádore, ktorej cieľom bolo získať pre Francúzsko povolenie na výstavbu telegrafnej siete, udelila Štefánikovi francúzska vláda kríž Rytiera čestnej légie.

Po začiatku prvej svetovej vojny Štefánik ako francúzsky občan narukoval. Vybavil si preradenie k letectvu a v roku 1915 absolvoval letecký výcvik. Zapojil sa aktívne do bojov na západnom fronte. V tomto čase začal spolupracovať s T. G. Masarykom a s Edvardom Benešom. V roku 1916 založili spolu s Masarykom a Benešom v Paríži Národnú radu československú, z ktorej vzišla 14. októbra 1918 prvá československá vláda. M. R. Štefánik v nej zastával post ministra vojny.

V rokoch 1916 – 1918 sa podieľal na formovaní československých légií, ktoré boli základom pre ozbrojené zložky budúceho československého štátu. Dekrét o vytvorení Česko-slovenskej armády vo Francúzsku vydala francúzska vláda 16. decembra 1917. Po medzinárodnom uznaní ČSR Štefánik putoval 13. novembra 1918 loďou do Vladivostoku a pomáhal organizovať návrat legionárov do vlasti. Späť do Francúzska cestoval 25. januára 1919, potom navštívil Taliansko.

Keď 4. mája 1919 letel z Talianska späť na rodné Slovensko, jeho lietadlo sa zrútilo v zlých poveternostných podmienkach neďaleko Ivanky pri Dunaji. Posledná rozlúčka so Štefánikom sa konala na štyroch miestach – 10. mája v Bratislave, o deň neskôr v Košariskách, potom v Brezovej pod Bradlom a na Bradle. Tu v roku 1928 sprístupnili známu mohylu, postavenú podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča.

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj – výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika – pamätným dňom SR. Dodnes najznámejším je Štefánikovo krédo: Veriť, milovať, pracovať.