Milan R. Štefánik bol jednou z najvýznamnejších osobností Slovenska

Bratislava 26. septembra (TASR) - Milan Rastislav Štefánik bol jednou z najvýznamnejších osobností v novodobých dejinách Slovenska. Výrazne sa v roku 1918 spolu s Tomášom Garrigue Masarykom a Edvardom Benešom zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky (ČSR), ale venoval sa aj vede.


Milan Rastislav Štefánik, vedec, diplomat a politik, sa narodil 21. júla 1880 v početnej rodine pre národ zapáleného evanjelického kňaza Pavla Štefánika v Košariskách na Myjave. Vzdelanie nadobudol v Uhorsku v Bratislave, Šoproni, Sarvaši, ďalej v Zürichu a Prahe, kde sa okrem štúdia techniky venoval astronómii na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Odchod do Francúzska

V novembri 1904 odišiel Štefánik do Francúzska, ktoré sa neskôr stalo jeho druhou vlasťou. Tu sa mu pod vedením uznávaného profesora Julesa Janssena, priekopníka astrofyziky a riaditeľa observatória v Meudone pri Paríži, otvorili široké možnosti vedeckého astronomického bádania. Podklady k vedeckým prácam získal pozorovaniami v observatóriu založenom Janssenom v roku 1893 na Mont Blancu. Práca na vrchole bola spojená s dobrodružstvom. Prvý výstup na vrchol Mont Blanc podnikol 17. júna 1905 s priateľom G. Millochanom. V chatrnom prístrešku observatória vo výške 4807 m n. m. od 20. júna do 4. júla 1905 skúmali slnečné škvrny, pozorovali Mars a venovali sa meteorologickému výskumu, pokiaľ im to búrlivé počasie, najmä snehové búrky, dovolili. Doslova v poslednej chvíli ich tu ratovali pred vyhladovaním a podchladením záchranári. Hoci výprava nesplnila svoje poslanie v plnom rozsahu, vytvorila svetový rekord v dĺžke pobytu na najvyššom vrchole Európy. Ďalšie astronomické pozorovania na vrchole Mont Blancu robil Štefánik v septembri 1906. V máji 1907 udelila Francúzska astronomická spoločnosť Štefánikovi za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu Janssenovu cenu.

Od júla do augusta 1907 vystúpil na Mont Blanc trikrát. Na prvej výprave zistil, že puklina pod observatóriom ohrozuje stavbu. Stav hvezdárne bol beznádejný. Napriek tomu Štefánik observatórium opravil, zásobil potravinami, palivom, spísal inventár prístrojov, nástrojov a zásob. Jeho majitelia sa však rozhodli hvezdáreň po Janssenovej smrti zrušiť. Napriek tomu sa na jednu sezónu Štefánik stal "honorovaným spoludirektorom" observatória. Posledný výstup na Mont Blanc podnikol len preto, aby rozmontoval ďalekohľad a meteorograf. Tým bol osud observatória spečatený.

Francúzsky občan

Ako francúzsky občan sa v 1. svetovej vojne zúčastnil v službách francúzskej diplomacie a armády na bojových aj iných akciách v zahraničí. Jeho aktivity vláda ohodnotila udelením najvyššieho francúzskeho vyznamenania Rádu čestnej légie a udelením hodnosti generála letectva francúzskej armády.

V závere prvej svetovej vojny sa Štefánik aktívne podieľal na slovenskom a českom zahraničnom odboji a v konečnom dôsledku na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Ako človek s veľkým diplomatickým talentom uviedol do sveta veľkej európskej politiky Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša. Ako zástanca česko-slovenskej republiky podporoval vznik ČSR na princípe rovnocennosti oboch národov a vyvinul veľké úsilie o jej diplomatické uznanie.

Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916-1919 z postu francúzskeho generála, neskôr československého ministra vojny. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov, ktorí po skončení vojny študovali na francúzskych vysokých školách.

Minister vojny

V prvej československej vláde pôsobil Štefánik ako minister vojny (1918-1919). Na jar 1919 na žiadosť prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka vo funkcii ministra vojny prvej ČSR organizoval v Taliansku návrat takmer stotisíc Slovákov a Čechov domov. Súčasne ho prezident poveril vyriešiť kompetenčný spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území, ktoré mali zabezpečovať južnú hranicu Slovenska.

Presne 4. mája 1919 letel M.R. Štefánik z Talianska na Slovensko. Neprežil návrat do svojej rodnej krajiny. Za dosiaľ neobjasnených okolností zahynul pri leteckej katastrofe neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika pamätným dňom SR.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR