Milan Kiš vkladal do svojich hereckých postáv srdce aj dušu

Bratislava 5. marca (TASR) - Divadelný a filmový herec Milan Kiš bol dlhoročným členom Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre. V nedeľu 5. marca uplynie desať rokov od jeho úmrtia.


Vedel diváka nielen rozosmiať, ale aj dojať, priviesť k stavom zblíženia sa s ľudskou podstatou človečenstva. Kišove postavy sa mnohokrát pohybovali na hrane tragikomického rozmeru alebo pochopenia ľudských slabostí a nedokonalostí. Široká verejnosť si umelca spája s Nitrou a s jeho verným hereckým súputníkom Jozefom Dóczym. Milan Kiš svoj výrazný herecký talent využil aj pred filmovými a televíznymi kamerami.

Narodil sa 3. augusta 1934 v Bratislave. Už ako žiak základnej školy chodil do rozhlasovej hereckej družiny. Vyrastal v bratislavskom Ružinove. Tam mali sídlo aj saleziáni. Práve s nimi hral ako dieťa hry s náboženskou tematikou. V roku 1952 sa prihlásil na konkurz do Dedinského divadla a 1. októbra toho roku sa stal jeho členom. Prijali ho do mládežníckeho súboru, kde sa okrem hier pre mladých hralo aj bábkové divadlo pre najmenších. Medzi jeho prvými úlohami bola postava Míšu zo sovietskej hry so spevmi Svadba s venom, ktorú režíroval Štefan Munk. V roku 1953 si zahral vo veselohre Kubo s Ondrišom Jariabkom.

Vojenskú základnú službu si odslúžil medzi ženistami na Dunaji a druhý rok v českom Terezíne. Po príchode do civilu v roku 1956 sa stal členom pobočky Dedinského divadla v Spišskej Novej Vsi. Po roku sa opäť vrátil na materskú scénu Dedinského divadla, ktoré onedlho zrušili. Otvorili však Trnavské divadlo, v ktorom získal angažmán. Hral napríklad v Prefíkanej vdove úlohu Arlecchina. Veľmi úspešné predstavenie reprízovali stopäťdesiatkrát. Po ňom nasledovala podobná postava Trufaldína z Goldoniho hry Sluha dvoch pánov a harlekýn z Hry lásky a náhody. Režisér Karol Strážnický vo svojom absolventskom predstavení obsadil Kiša do úlohy Dona Carlosa v dráme Filip II. Po ňom nasledoval doktor Gal v Čapkovom R. U. R. a v dramatických kreáciách nasledovala postava doktora Galéna v Bielej nemoci.

Pri ďalšej reorganizácii divadiel v roku 1965, keď spojili Nitru s Trnavou, Žilinu s Martinom a Spišskú Novú Ves s Prešovom prešiel Milan Kiš do Nitry. Začal vo Voskovcovom a Werichovom Nebi na zemi a v Katovi a bláznovi, neskôr účinkoval v Žobráckom dobrodružstve, Zurabáji, Klamárovi, Čarodejníkovi z krajiny Oz a v mnohých ďalších. Na scéne nitrianskeho divadla sa po boku Milana Kiša často objavoval jeho súputník Jozef Dóczy. Vo viacerých komédiách vytvorili kontrastnú dvojicu. Úspech žali najmä v inscenáciách Čudný pár a Zlatí chlapci.

Milan Kiš účinkoval v jednej z najúspešnejších inscenácií Divadla Andreja Bagara v Nitre Fidlikant na streche. Alternoval spolu s Mariánom Slovákom titulnú rolu mliekara Tovjeho. Od decembra 1998 ich v Nitre počas 140 repríz mohlo vidieť 90.000 divákov. V roku 1998 bol Milan Kiš za túto postavu odmenený Cenou Jozefa Kronera.

Väčšina ľudí poznala herca aj z televíznych obrazoviek a z filmového plátna. V televízii zaujal tragickou postavou Róma vo filme Martina Hollého Balada o siedmich obesených (1968). Ako lekárnik Filadelfi zažiaril vo filme Pomocník (1982). V Nevere po slovensky (1980) vynikajúco stvárnil starého mládenca, čudáka. Hral aj v kultovej Tisícročnej včele (1983) režiséra Juraja Jakubiska. Jeho filmografiu dopĺňajú napríklad aj tituly Horúčka (1975), Tetované časom (1975), Ružové sny (1976), Penelopa (1977), Zlatá réva (1977), Zlaté časy (1978), Smrť šitá na mieru (1979), Děti zítřků (1980) a Člny proti prúdu (1981). Medzi jeho ostatné filmy patria V bludisku pamäti (1984), Skleníková Venuša (1985), Cena odvahy (1986), Utekajme, už ide! (1986) a Začiatok sezóny nakrútený v roku 1987.

So svojimi divákmi sa Milan Kiš nedokázal rozlúčiť ani po odchode do dôchodku. Do svojich posledných dní žil divadlom, pre divadlo a jeho publikum. Veľký herec s veľkým srdcom sa rozlúčil so svojimi obdivovateľmi jednou z hlavných úloh v muzikáli režiséra Jozefa Bednárika Divotvorný hrniec. Milan Kiš zomrel 5. marca 2007 v Nitre. Dožil sa 72 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR