Mikuláš Galanda je jedným z predstaviteľov medzivojnovej avantgardy

Bratislava 28. marca (TASR) – Akademický maliar, grafik, ilustrátor a výtvarný pedagóg Mikuláš Galanda, pochádzajúci z významného meštianskeho martinského rodu Galandovcov, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov medzivojnovej avantgardy.


Tvorivý program tohto príslušníka umeleckej avantgardy vychádzal z domácich koreňov. Vykryštalizovali sa uňho tri hlavné námetové okruhy: lyrické kompozície ženského aktu a materstva, sedliaci a zbojníci, sociálne a mestské motívy. V jeho diele rezonuje záujem o secesiu Edvarda Muncha, expresionizmus Pabla Picassa a iné výtvarné štýly.

Mikuláš Galanda sa narodil 4. mája 1895 v Turčianskych Tepliciach. Po maturite na maďarskom gymnáziu začal študovať na budapeštianskej umeleckej akadémii, z ktorej po dvoch rokoch odišiel študovať do Prahy. Na Galandovu ranú tvorbu už v čase štúdií v Budapešti malo veľký vplyv dielo nórskeho expresívneho maliara Edvarda Muncha. Galanda vtedy ilustroval časopis Hárman secesne symbolickými kresbami, neskôr prešiel k priamym inšpiráciám Munchom v expresívnom vyjadrení existenciálnej úzkosti človeka.

Česká metropola Praha spojila dvoch mladých adeptov slovenského výtvarného umenia Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu, ktorých umelecké priateľstvo trvalo až do Galandovej smrti a malo pre ich tvorbu, ale aj súkromný život nemalý význam. Spolu vydali začiatkom 30. rokov 20. storočia Súkromné listy, tzv. manifest slovenského moderného umenia, ktorý zhŕňal zásady moderny a prezentoval vlastné umelecké zámery oboch autorov. Galandove a Fullove listy vysvetľovali národu, čo je moderné umenie.

Galanda uverejňoval kresby a grafiky v študentských časopisoch. Ilustroval Dobšinského rozprávky a povesti. V roku 1924 graficky upravil a vyzdobil prvé číslo časopisu DAV a aj v ďalších jeho číslach uverejnil niekoľko grafických ilustrácií.

Avantgardná tvorba súvisí s jeho pôsobením na Škole umeleckých remesiel v Bratislave.

Jeho umelecké dielo je rozmanité, so širokou škálou výrazových prostriedkov. Z jeho diela čerpali a čerpajú všetky generácie súčasných výtvarníkov. O výraznom vplyve jeho tvorby na slovenské moderné umenie svedčí aj vznik Skupiny Mikuláša Galandu, ktorej príslušníci sa programovo prihlásili k jeho odkazu. Členovia skupiny galandovcov chceli nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu a Miloša Alexandra Bazovského, umelcov, ktorí predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko slovenského a ľudského výtvarného umenia.

Mikuláš Galanda zomrel 5. júna 1938 v Bratislave vo veku 43 rokov. Po náhlej smrti ho pochovali v Turčianskych Tepliciach a v roku 1978 jeho telesné pozostatky previezli na Národný cintorín v Martine. V Galandovom rodnom dome v Turčianskych Tepliciach je od roku 1991 sprístupnená galéria so stálou expozíciou jeho diel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR