BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) - Nový školský zákon, ktorý predložil minister školstva Ján Mikolaj, neodštartuje žiadnu reformu. Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede povedal poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a bývalý minister školstva Martin Fronc, vzdelávať sa bude po starom, bude fungovať jednotná škola, zmení sa len terminológia a obal na zákone.
Podľa neho predložená úprava len zabetónuje existujúci systém vzdelávania. „Som presvedčený, že zákon neprinesie školstvu nový vietor a o reforme nemôže byť ani reči,“ uviedol Fronc.
Fronc považuje za absurdnú formuláciu z novej úpravy, že na školách nie je povolené sexuálne ovplyvňovanie žiakov. Nie je známe, že by učitelia takto ovplyvňovali žiakov, konštatoval. Podľa neho ide o "nepriame hovorenie o tom, ako keby učitelia sa v tomto smere správali nezodpovedne“. Pripustil, že minister by takýmto spôsobom chcel zabrániť učiť učiteľom - homosexuálom. „Priamo nepoznám, že by nejakí sami seba prezentujúci ľudia ako homosexuáli učili na školách,“ dodal Fronc.
Šéfa rezortu Mikolaja obviňuje, že zavedie anarchiu, ak pre vyššie ročníky na stredných školách stanoví, že budú mať povinné len cudzie jazyky a telesnú výchovu. „To už je anarchia a chaos,“ podotkol Fronc.
Mikolajovi vyčíta, že zákon dal na pripomienkovanie pred Vianocami bez širšej diskusie. Fronc sa domnieva, že ministrov zákon vráti školstvo späť v prípade maturít a Monitora 9. Nepáči sa mu, že v novej úprave nie je jednoznačne stanovené, že školy budú mať povinnosť uznávať výsledky Monitora 9, a tak by mohol nahradiť prijímacie skúšky na stredné školy. Podľa opozičného politika nový zákon sa obmedzuje len na redukciu učiva, hoci reforma by mala byť predovšetkým o podpore tvorivosti.
Fronc si myslí, že Mikolaj centralizuje moc, väčšie kompetencie dáva ministerstvu školstva. Nepozdáva sa mu, ako sa má rozhodovať o nových riaditeľoch škôl. Nechce ani stanovovanie limitov žiakov pre školy, považuje to za skrytý útok na súkromné školy. Tvrdí, že zriaďovanie škôl by nemalo byť obmedzované počtom žiakov. „Stanovuje sa, že pri zriadení školy musí byť očakávaný počet žiakov 150. Myslím, že v prípade súkromných škôl by minimálne tam nemala byť takáto požiadavka,“ uviedol Fronc. Prekáža mu aj snaha zaviesť kvóty žiakov pre osemročné gymnáziá.
Ďalej kritizoval, že Mikolaj hovorí len o štátnych vzdelávacích programoch. „Chýba vízia štátu,“ myslí si Fronc. Podľa neho štátne programy by nemali byť čiastkové, ale mali by pokrývať osem, prípadne desať rokov vzdelávania. Ako sa presne určí, ako sa bude vzdelávať, aký priestor zostane školám, pýtal sa Fronc. Schvaľovanie školských vzdelávacích programov, ktorými si školy budú dotvárať časť učebných osnov, by radšej zveril do rúk odborníkom, než samospráve. Je proti tomu, aby sa zo vzdelávacích programov vytratila výchova. „Výchova v škole je nedeliteľnou súčasťou vzdelávania,“ povedal Fronc s tým, že učitelia si v minulosti rozpisovali aj výchovné ciele, ktoré obsahovali i „ideologicko demagogický balast“.
Fronca a Mikolaja rozdeľuje aj rozdelenie tried na prvý a druhý stupeň na základných školách. Kým Mikolaj chce ponechať súčasný stav, aby prvý stupeň tvoril 1. až 4. ročník, Fronc by ho posunul až po 5. triedu. Podľa neho by to pomohlo aj tomu, aby sa súčasné učebné osnovy len neprekopírovali, ale skutočne zmenili.
Fronc by väčšmi otvoril trh s učebnicami. Nesúhlasí s tým, aby sa naďalej vyžadoval súhlas rezortu, či sa môže učebnica používať.
K novému zákonu možno posielať pripomienky do 16. januára. Minister avizoval, že zákon chce mať schválený do mája, platiť by mal od septembra.
SITA