Mikolaj pripravený aj na žaloby, Trnka sa naučil prehrávať

BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) - Generálna prokuratúra SR viac nebude riešiť zákonnosť kritérií komplexnej akreditácie vysokých škôl. Podľa slov generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku sa jej možnosti vyčerpali po zamietnutí protestu vládou. "Ja som sa naučil aj prehrávať," povedal po dnešnom zasadnutí ministrov Trnka. Svoje vyjadrenia o kritériách zmiernil, odvolával sa na ročnú lehotu, počas ktorej budú môcť školy odstrániť nedostatky.


Návrh na prešetrenie kritérií podala prokuratúre Asociácia rektorov súkromných vysokých škôl. Sám generálny prokurátor je členom Vedeckej rady Fakulty práva na súkromnej Bratislavskej vysokej škole práva. Minister školstva Ján Mikolaj odmieta, že by išlo o Trnkove osobné záujmy. "Pán generálny prokurátor využil svoje možnosti. Dnes na vláde neprotestoval proti tomu uzneseniu vlády, takže ja to považujem za štandardný spôsob," tvrdí Mikolaj.

Trnka nevylúčil, že sa budú chcieť s ministerstvom súdiť tak školy ako aj študenti jednotlivo. Minister je na to pripravený. "Samozrejme, každý môže dať čo chce na súd, takže je na nich (na vysokých školách, pozn. SITA), či dajú alebo nedajú," uviedol Mikolaj. Rezort naďalej trvá na legitímnosti kritérií aj svojom postupe. Rezort školstva zatiaľ nežalovala žiadna vysoká škola, proti hodnoteniu Akreditačnej komisie sa odvolala len Ekonomická univerzita v Bratislave.

Generálna prokuratúra v proteste napádala retroaktivitu akreditačných kritérií. Podľa ministerstva o retroaktivite nemožno hovoriť, pretože tá sa vzťahuje len na právne úkony. Kritici rezortu vyčítali, že mal zverejniť kritéria šesť rokov pred akreditáciou. Mikolaj oponuje, vraj sa hodnotia len tie vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom majú predložiť podklady na komplexnú akreditáciu. Prokuratúra namietala aj voči rozdeleniu vysokých škôl do troch kategórií na univerzity, vysoké školy bez začlenenia a odborné vysoké školy, pretože platná legislatíva umožňuje len delenie na univerzitné a odborné vysoké školy.

Ak by ministerstvo schválilo iba kritériá pre zaradenie do dvoch skupín, zostala by vraj skupina vysokých škôl, ktoré by sa nedali posúdiť a začleniť. Podľa Mikolaja by sa tak v jednej skupine ocitli školy s oprávnením poskytovať dvojstupňové vzdelávanie, ale aj školy súce na zrušenie, zlúčenie alebo splynutie s inou školou. O zrušení, zlúčení či splynutí jednej školy s inou vysokou školou možno uvažovať v prípade, že hodnotená vysoká škola nesplní kritériá na zaradenie do žiadnej z troch kategórií.

Po dnešku teda hodnotenie vysokých škôl v komplexnej akreditácii stále platí. Akreditačná komisia hodnotila 27 vysokých škôl. Ministrovi odporučila ponechať medzi univerzitami šesť zo 17. Ešte začiatkom roka odsúhlasil Mikolaj zaradenie medzi univerzitné školy Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Mikolaj už povedal, že potvrdí rozhodnutie komisie a medzi vysokoškolskú elitu sa zaradia aj Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach. Do kategórie odborných vysokých škôl komisia predbežne zaradila Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné ohodnotila komisia ako vysoké školy bez začlenenia.

Na jeseň plánuje minister priznať status univerzity ďalším piatim vysokým školám. V postavení univerzít by mali zostať aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomická univerzita v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Otvorená zostáva akreditácia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde momentálne robí ministerstvo kontrolu. Všetky školy zostávajú v pôvodnom postavení ešte rok, kedy majú odstrániť svoje nedostatky. Po tejto lehote Akreditačná komisia opätovne prehodnotí ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie.



SITA