MIKLOŠ: Spoločný základ korporátnej dane je problém

Ivan MiklošFoto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) - Pakt konkurencieschopnosti, s ktorým prišli najväčšie európske ekonomiky, je podľa ministra financií Ivana Mikloša dobrý nápad, nedá sa však s ním súhlasiť ako s celkom. Problémom je podľa neho najmä návrh zjednotiť daňové základy korporátnych daní. "V zásade s tými opatreniami súhlasíme a podporujeme túto aktivitu, aj keď máme niektoré výhrady," povedal na stredajšej tlačovej konferencii Mikloš.


V opatreniach ako jednotná indexácia miezd, vzájomné uznávanie kvalifikácií, naviazanie dôchodkového systému na demografický vývoj, vytvorenie národných krízových mechanizmov pre banky či zakotvenie dlhovej brzdy do ústav členských štátov Slovensko podľa Mikloša problém nevidí. Dokonca pripravuje v týchto oblastiach viaceré zmeny iniciatívne na národnej úrovni. Príkladom je dlhová brzda, o ktorej schválení vo forme ústavného zákona chce vláda rokovať aj s opozíciou.

Zásadný problém však podľa Mikloša máme s jednotným základom podnikovej dane z príjmov. "Obávame sa, že nie je reálne dosiahnuť dohodu na spoločnom daňovom základe tak, aby sme nezhoršovali slovenský daňový systém," konštatoval. Slovenský daňový základ je totiž po odstránení množstva výnimiek veľmi široký a pristúpenie na jeho akékoľvek zúženie by znamenalo zhoršenie daňového systému v SR, a aby sa dosiahla rozpočtová neutralita, tiež zvýšenie daňových sadzieb.

Slovensko bude navrhovať aj zmenu systému merania dodržiavania opatrení konkurencieschopnosti. Meranie iba podielom verejných výdavkov na vedu, výskum či infraštruktúru je totiž podľa Mikloša krátkozraké. Dôležitá je totiž aj efektívnosť vynakladania verejných výdavkov, čo podľa neho dokazuje napríklad aj situácia v slovenskom zdravotníctve, kde výdavky rastú, avšak efektívnosť vynakladania týchto prostriedkov je otázna.
Súbor opatrení, ktoré Nemecko predstavilo v rámci paktu konkurencieschopnosti, obsahuje zákon o tzv. dlhovej brzde, ktorá obmedzuje možnosti štátov pri emisii nových dlhopisov a naviazanie veku odchodu do dôchodku na demografický vývoj. Pakt konkurencieschopnosti inšpiroval niektoré média, aby napísali, že Nemecko, najväčšia a najsilnejšia ekonomika v eurozóne, chce spraviť Európu viac nemeckou.


Zmena kľúča prispievania do nového valu je pre SR zásadnou

Zmena kľúča, podľa ktorého budú krajiny prispievať do nového permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal v roku 2013 nahradiť terajší euroval, je pre Slovensko zásadnou podmienkou, povedal minister financií Ivan Mikloš. Krajina si podľa neho uvedomuje potrebu súdržnosti a solidarity v eurozóne a je pripravená sa spolupodieľať na permanentnom mechanizme, avšak podmienkou je zmena kľúča.

"Kľúč, podľa ktorého bol vytvorený ochranný val, považujeme za nelogický a nespravodlivý,“ povedal Mikloš. Príspevok krajín do dočasného eurovalu bol totiž počítaný z podielu krajiny na základnom kapitále Európskej centrálnej banky, čoho výsledkom bolo, že chudobnejšie krajiny v pomere k ekonomickej sile prispievajú viac ako bohatšie krajiny. Podľa Mikloša by mal byť kľúč pri tvorbe permanentného mechanizmu stanovený najmä podľa ekonomickej sily krajiny. Vstupovať do výpočtu podielu by však mohli aj ukazovatele ako sila finančného sektora či hrubý dlh krajiny.

"Veľmi jednoznačne som toto slovenské stanovisko na zasadnutí Euroskupiny a Ecofinu tlmočil ako zásadné stanovisko," povedal v stredu Mikloš. Zároveň informoval, že posiela list šéfovi Euroskupiny Jean-Claude Junckerovi, jednotlivým ministrom financií a zároveň aj eurokomisárovi Ollimu Rehnovi a prezidentovi Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichetovi. "Aj týmto spôsobom oznamujem toto slovenské stanovisko a žiadam ich o podporu," konštatoval minister. Ako dodal, šance na presadenie navrhovanej zmeny podľa neho sú, lebo návrh považuje za logický. Niektoré krajiny, ako Estónsko či Slovinsko, už mu podporu deklarovali.

Nový záchranný fond eurozóny, ktorý má vzniknúť v roku 2013, by mal mať počiatočnú kapacitu 500 mld. eur. Súčasný záchranný fond eurozóny označovaný ako Európsky mechanizmus finančnej stability (EFSF) tvoria prostriedky v celkovej výške 440 mld. eur, potreba zachovať jeho rating však spôsobuje, že krajiny v núdzi môžu využiť iba zhruba 250 mld. eur. Vznik ESM, ktorý má nahradiť EFSF v polovici roka 2013, bude znamenať zdvojnásobenie efektívnej úverovej kapacity.