Mikloš chce krotiť vlády v míňaní verejných peňazí

Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 15. októbra (WEBNOVINY) - Ministerstvo financií už začína pracovať na návrhoch, ktoré majú krotiť politikov v nadmernom a neefektívnom míňaní verejných prostriedkov. Ako povedal na piatkovej tlačovej konferencii pri hodnotení 100 dní pôsobenia na úrade minister financií Ivan Mikloš, pripravuje sa zavedenie výdavkových stropov, zriadenie nezávislej inštitúcie na posudzovanie nakladania s verejnými zdrojmi ale tiež zákon na ohraničenie maximálnej výšky verejného dlhu. Ak to bude možné, tak ústavný. "Chceme vytvoriť aj inštitucionálne aj legislatívne predpoklady na to, aby sa minimalizovalo riziko, že aj pri nezodpovedných nekompetentných vládach sa bude dať šafáriť, rozhadzovať a klamať, ako sme toho boli svedkami posledné štyri roky," povedal Mikloš.

Z inštitucionálneho pohľadu by mala podľa ministra na tvorbu rozpočtov dohliadať nezávislá komisia, zostavená z odborníkov, ktorí by mohli byť aj zo zahraničia. "Chystáme vznik veľmi malej, efektívnej, lacnej ale vplyvnej inštitúcie, nezávislej na vláde, ktorá bude kontrolovať a posudzovať stav a vývoj verejných rozpočtov. Mal by to byť silný hlas rešpektovaných odborníkov možno nielen od nás, ale aj zo zahraničia, ktorí budú kontrolovať, či vláda nevyužíva kreatívne účtovníctvo," konštatoval Mikloš s tým, že zároveň sa budú hľadať cesty, ako preniesť výsledky ich práce aj do legislatívy, aby vláda musela negatívne trendy vo verejných financiách naprávať.

Prípravu komisie podľa Mikloša zastrešuje jeho terajší poradca, niekdajší člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor a intenzívne sa má na nej pracovať najmä v budúcom roku. Práve Ódor pritom začiatkom tohto roka ešte z pozície člena bankovej rady pripravil materiál, v ktorom tieto a aj ďalšie možnosti zefektívnenia riadenia verejných financií navrhoval. Modelov, ako by takáto inštitúcia mohla vyzerať, je podľa ministra viacero. Určite by však v komisii nemali byť iba jednoducho nominanti niektorých inštitúcií, ale ľudia, ktorí už svojim životom presvedčili o svojej odbornosti a boli by zároveň zárukou nezávislosti.

Legislatívny rámec sprísňovania a stransparentňovania nakladania s verejnými zdrojmi by mali predstavovať najmä návrhy na zavedenie výdavkových stropov a maximálnej výšky verejného dlhu. Pri výdavkových stropoch ide podľa ministra o to, že ak v rozpočte sú plánované výdavky a príjmy sú lepšie a mohli by sa využiť na zvýšenie výdavkov, nebolo by to možné. Zároveň sa rezort financií chystá navrhnúť dlhovú brzdu, teda návrh zákona na stanovenie maximálnej výšky verejného dlhu, napríklad vo výške 50 % výkonu ekonomiky. Napriek tomu, že vládna koalícia nemá v parlamente ústavnú väčšinu, minister financií sa chce zákon pokúsiť presadiť aj ako ústavný. "Verím tomu, že na tom by sa mohla podieľať aj opozícia, pretože to je zásadná vec. Aby nemohol verejný dlh prekročiť určitú, napríklad 50-percentnú úroveň voči hrubému domácemu produktu," dodal Mikloš.



O podobných opatreniach sa začalo intenzívnejšie diskutovať v tomto roku práve po zverejnení materiálu s návrhmi, ktorého spoluautorom bol práve Ľudovít Ódor. Niektoré z týchto návrhov si osvojili tak súčasné koaličné, ako aj opozičné strany. Zavedenie výdavkových stropov, nezávislej kontrolnej inštitúcie či dlhovej brzdy sa pritom dostalo aj do programového vyhlásenia súčasnej vlády.

SITA