Miki Škuta: Hudobník musí mať priestor na pravidelné koncertovanie

Ste vynikajúcim klaviristom, umelcom, milujete vážnu hudbu. Ako je to na Slovensku práve s touto oblasťou hudby?

 

Žiaľ, nie je to dobré. Mohli by sme sa vyhovárať napr. na krízu, ale pravdou je, že vážna hudba mala na Slovensku vždy málo peňazí - v porovnaní napr. so susednými krajinami. A aby sme o tom nehovorili len všeobecne: jednoducho, Slováci nevytvorili pre vážnu hudbu potrebné prostredie. To je vidieť napr. na vstupenkách ( sú lacné, lebo ináč by ich nekúpili), vidieť na klavíroch v kultúrnych inštitúciách a vidieť hlavne na spoločenskom postavení umelcov.O to viac si vážim ale miesta, kde majú ozajstný záujem o hudbu a tam chodím veľmi rád.

 

Prešli ste so svojim umením kus sveta, získali veľa uznania...

Myslím si, že je niekoľko umelcov na Slovensku, ktorí mali príležitosť zahrať si na zahraničných pódiách, a o ktorých domáce publikum - z horeuvedených dôvodov - veľa nevie.

Ale, už tá samotná veta "mali príležitosť zahrať si na zahraničných pódiách" je absurditou, nakoľko, to by malo byť to najprirodzenejšie pre koncertujúceho umelca. Ako keby sme povedali: Hmm, vaše auto má teda štyri kolesá?

Na druhej strane, nepoznám nikoho zo slovenských inštrumentalistov, ktorí by pravidelne koncertoval vo svete. I keď na to majú. Najlepšie túto situáciu vysvetlí ten fakt, že na Slovensku nepoznaám agentúru, ktorá by sa živila z predaja umelcov - bez štátnych dotácií!!, čo znamená: byť maximálne motivovaný a hľadať tie najlepšie riešenia, hľadať kontakty na festivaloch, robiť potrebnú reklamu,atď.

A z toho hľadiska, naozaj sa nemusím hanbiť za to, čo som dosiahol-popri týchto podmienkach.

Klavírna hudba je jedna z najkrajších, čo vás k nej priviedlo. Dokonca to bolo v rannom detstve.

Nebolo to až také jednoznačné :-)

Hral som od detstva na klavíri, no potom aj na gitare, v posledných rokoch ma zaujal sopránsaxafón, s veľkou radosťou aranžujem čokoľvek, komponoval som od hudby do rozprávok až po husľový koncert všetko, no a na klavíri som hral asi tiež všetko ( všetky žánre).

Keď musím o sebe povedať, čím sa cítim, tak najradšej by som povedal len toľko: som hudobník. Ktorý síce má v repertoári Diabelliho variácie od Beethovena, Prelúdiá a Fugy od Šostakoviča, asi tak tri hodiny hudby od Bacha, atď., no keď bolo treba, tak som si zahral na koncerte s Paľom Hammelom gitarové sólo v Medulienke :-)

 

 

Bol som 6 mesiacov v Paríži. Ešte počas VŠMU, v roku 1983/84. Bolo to poučné, no mal som aj kreatívnejšie obdobie v mojom živote. Človek sa učí celý život, takže aj ten pobyt bol užitočný. Ale dodnes mám občas ten pocit: dnes som sa zase niečo nové naučil. A myslím si, že to je asi to najdôležitejšie.

Dokážete zahrať skladby , ktoré málokto. V čom tkvie tá schopnosť?

Každý hudobník má svoje špecifiká. Ja rád hrám skladby, ktoré sú možno trošku tažšie na koncentráciu, na pamäť, i keď mám v repertoári aj Chopina, Liszta, Prokofjeva. No Bach, Šostakovič....niečím sú mi bližšie.

A hrať 80 minút naspamäť Bacha: to je naozaj ťažké.

 

 

Bola to veľmi príjemná a zaujímavá práca. Oslovila ma s návrhom: nahrať jej skladby. Netušil som, do čoho idem, no keď som dostal prvé noty, tak sa mi uľavilo. Boli to skladby, ktoré mi boli veľmi blízke. Sisin smútok, pocit samoty a láska: tieto charakteristické znaky jej hudby boli pre mňa úplne prirodzené. Preto aj veľmi ľahko sa mi robilo na týchto skladbách, akokeby boli vychádzali zo mňa. A preto, možno som niekedy aj viac si dovolil pri práci s formami, pri pridávaní daľších hlasov, atď. Myslím si, že sa nám podarilo -spolu s vynikajúcim akordeonistom, Borisom Lenkom nahrať jedno naozaj dobré cd.

 

Práve sa nachádzam v Klagenfurte, kde pripravujeme veľkolepú kompozíciu Bertla Müttera, rakúskeho pozaunistu, umelca s obrovskými vedomosťami a s neuveriteľnou charizmou ( v septembri hráme aj v Bratislave na festivale Konvergencie). Koncert zopakujeme ešte v Grazi na festivale "Styriarte 2011". Nasleduje menšia dovolenka v Salzburgu, a potom sa začnem pripravovať na jesenné koncerty a popri všetkom kontinuálne študujem Bachov veľký cyklus "Kunst der Fuge".