Mihál ustúpil odborárom pri normovaní spotreby práce

Tagy: Jozef Mihál zákonník práce

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef MihálFoto: SITA/Diana ČernákováBRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) - Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Po 2,5 hodinovom rokovaní tripartity to uviedol minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál, ktorý tak v tejto veci ustúpil odborárom. Pôvodne totiž malo pri normách spotreby práce stačiť len prerokovanie. „Ak dohoda o normách spotreby nenastane, rozhodne inšpektorát práce tak, ako je to v súčasnosti,“ uviedol minister. Tripartita tiež podľa neho vylepšila inštitút prejednávania noriem bezpečnosti práce. „Zmiernili sme doterajší návrh a dohodli sme sa na tom, že aj naďalej sa predpisy o bezpečnosti vo firmách budú musieť dohodnúť so zástupcami zamestnancov,“ povedal Mihál. Ak sa zamestnávatelia so zástupcami zamestnancov nedohodnú, aj v tejto otázke rozhodne inšpektorát práce.


Predstavitelia vlády so zástupcami zamestnávateľov a odborármi prerokovali zatiaľ 20 z celkovo 150 navrhovaných novelizačných bodov Zákonníka práce. „Máme pred sebou ešte dlhý maratón,“ upozornil Mihál. Za problematický bod považuje definovanie závislej práce. Odborári podľa neho trvajú na tom, aby sa súčasná definícia závislej práce zmenila. Ako dôvod podľa Mihála uvádzajú zneužívanie tejto „zlej definície“. Rezort práce však od zmeny definovania závislej práce ustúpil po rozporových konaniach so zamestnávateľmi. „Tí argumentovali tým, že súčasná definícia závislej práce bola veľmi tvrdo a korektne dohodnutá ešte v roku 2007,“ skonštatoval Mihál.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v prerokúvanej legislatívnej norme navrhuje, aby dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce závisela od výšky mzdy zamestnanca. Ak mzda zamestnanca nepresiahne 1,7-násobok minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur, skúšobná lehota má byť najviac jeden mesiac. Na zamestnancov so mzdou presahujúcou túto hranicu sa má vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. V prípade vedúcich zamestnancov chce rezort práce umožniť dohodnúť predĺženie skúšobnej lehoty na šesť až deväť mesiacov. Ako informoval mediálny odbor rezortu práce a sociálnych vecí, takéto odstupňovanie skúšobnej lehoty je súčasťou aktuálneho návrhu novely Zákonníka práce.

Takisto sa podľa ministerstva práce zmenila definícia výpovednej lehoty. Tá má podľa návrhu novely Zákonníka práce trvať jeden až tri mesiace, a to podľa dĺžky pracovného pomeru. "V prípade, že zamestnanec prichádza o prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa, teda preto, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným pri zefektívňovaní výroby či pri organizačných zmenách, ale aj vtedy, ak sa u zamestnanca zhoršil zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje viac vykonávať jeho prácu, bude mať nárok na ešte dlhšiu výpovednú lehotu," informuje ministerstvo. Výpovedná lehota v týchto prípadoch môže trvať od dvoch do piatich mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Navyše, zamestnanec sa podľa ministerstva práce bude môcť rozhodnúť, či chce výpovednú dobu alebo odstupné.

Zákonník práce by mal aj naďalej garantovať pracovníkom minimálnu mzdu. Namiesto viacerých rôznych výšok však ponechá len jednu - návrh novely Zákonníka práce totiž predpokladá vypustenie paragrafu o minimálnych mzdových nárokoch, informovalo v piatok ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. "Tieto platové zvýhodnenia budú mať v rukách odborári, ktorí ich môžu presadiť v rámci kolektívneho vyjednávania," uviedol rezort práce.

Tagy: Jozef Mihál zákonník práce