Mihál očakáva pri zmene Zákonníka práce kompromis

Podpredseda vlády SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef MihálFoto: SITA/Ľudovít VaniherBRATISLAVA 28. marca (WEBNOVINY) - Pripomienky k návrhu novely Zákonníka práce rezortu práce adresovali aj stovky občanov. Ministerstvo sa nimi podľa slov ministra Jozefa Mihála bude zaoberať a vyhodnocovať ich. Pripomienkové konanie k novele zákona sa pritom končí v pondelok 28. marca a o novele by následne mali sociálni partneri rokovať na mimoriadnom stretnutí tripartity v druhej polovici apríla. "Pondelok 18. apríla môže byť veľmi zaujímavý a môžeme sa tešiť na zaujímavé rokovanie a dúfam, že z rokovaní vzíde dobrý kompromis," uviedol po pondelňajšom rokovaní tripartity Mihál.


Svoje pripomienky k pracovnému kódexu adresovali ministerstvu práce aj zástupcovia odborov. Ako spresnil viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš, odbory predložili v pripomienkovom konaní zhruba 30 zásadných pripomienok. Cieľom odborov je podľa Mojša hlavne zachovanie ochrany zamestnancov. Aj odbory pritom podľa Mojša očakávajú, že na mimoriadnom rokovaní tripartity dospejú k určitým kompromisom.

Odbory v pondelok pripravili proti chystaným zmenám v Zákonníku práce aj protestný pochod v Bratislave, ktorý má byť jedným z pripravovanej série protestov. Podľa premiérky Ivety Radičovej je však v prípade tejto legislatívnej zmeny dostatok času na diskusiu. "Diskusia je otvorená a zámerom a cieľom je ochrana zamestnancov, z hľadiska ich postavenia v zamestnaní,“ vyhlásila v pondelok Radičová s tým, že na rokovanie o konečnej podobe novely Zákonníka práce je dostatok času, keďže zákonník sa má prijímať v máji.

Postup odborov kritizuje aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). "Odborári, žiaľ ,nedávajú žiadne návrhy na riešenie súčasnej situácie. Považujeme to skôr možno za nejaké politikárčenie, najmä v kontexte dohody s politickou stranou Smer," uviedol v reakcii na protestné zhromaždenie odborov tajomník RÚZ Martin Hošták. Zástupcovia RÚZ chcú pritom aj iniciovať zmenu legislatívy tak, aby odbory zverejňovali údaje o ich financovaní. "Odbory financujú pracujúci, zamestnanci a majú teda asi právo vedieť, aké aktivity a ako sú financované," konštatoval Hošták.