Miesto posledného odpočinku Ľudovíta Štúra v Modre zdobí pomník

Bratislava 20. marca (TASR) -Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 „o deváté hodine večerní“. Pohreb bol 15. januára a pochovával ho jeho najvernejší druh a spolubojovník Jozef Miloslav Hurban a modranský evanjelický farár Daniel Minich.


Na pohrebe sa zúčastnilo skoro tisíc ľudí. Pohrebný sprievod, ktorý sa začal pred domom jeho úmrtia, sa tiahol celou Dolnou ulicou až po cintorín. Rakvu najskôr nieslo 12 bratislavských študentov, ktorých potom vymenili modranskí mešťania a neskôr občania, väčšinou sedliaci, z okolitých dedín. Ti ho aj priniesli k otvorenému hrobu.

Pochovali ho na najčestnejšom mieste, po ľavej strane hrobu jeho staršieho brata Karola a v blízkosti rímskokatolíckeho Kostola sv. Jána Krstiteľa, postaveného v 13. storočí v románskom slohu.

Na pôvodný pomník sa z podnetu Pavla Dobšinského zozbierali slovenskí národovci. Bol odhalený 28. novembra 1872, pričom súčasťou rekonštrukcie hrobu bol aj železný ozdobný plot. Zdalo by sa, že našim predkom pridlho trvala zbierka na Štúrov náhrobný pomník. Je to pravda, no neboli v tom len peniaze. Treba si uvedomiť, že päťdesiate roky aj v 19. storočí sa niesli v znamení agresívneho totalitného režimu, tzv. Bachovho absolutizmu. Až uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch, vznik Memoranda slovenského národa a následne Matice slovenskej oživili aj takéto pietne aktivity slovenských národovcov.

V spodnej časti tohto pôvodného pomníka je malý okrúhly reliéf, predstavujúci najstarší slovenský kresťanský a národný symbol - dvojkríž na trojvrší. To bol údajne dôvod, prečo komunisti po prevzatí moci nechali pomník odstrániť a preložili ho k plotu cintorína, kde stojí opretý o múr dodnes. No stretneme sa aj s tvrdením, že to bolo preto, lebo Ľudovítovi Štúrovi chceli nad hrobom postaviť nový, dôstojnejší pomník, a tiež vraj preto, lebo na pomníku mal uvedený nepresný dátum narodenia - 22. október 1815. (V skutočnosti sa narodil 29. októbra. Aspoň tak to uvádza matrika v Uhrovci.) Lenže o tom sa diskutovalo už v roku 1847. O rok neskôr sa pomery zmenili a tak sa stalo, že Štúr mal potom na hrobe vyše desaťročia provizórny informatívny pomníček.

Našťastie, aj šesťdesiate roky 20. storočia akoby korešpondovali so svojou dekádou spred storočia. V roku 1964, konkrétne 26. júna, sa uskutočnilo slávnostné odhalenie nového, monumentálnejšieho a Štúrovu osobnosť lepšie vyjadrujúceho pomníka. Pomník má názov Slovenská jar. Slovenský národ tu predstavuje mladá deva v dynamickom postoji, ktorá v rukách nesie rozkvitnutú ratolesť ako symbol spisovnej slovenčiny. Autorom pomníka je akademický sochár Jozef Kostka. Pod sochárskou časťou hrobu je veľká mramorová platňa, označujúca, že tu leží Ľudovít Štúr.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR