Michel v Paríži spolupracovala s členmi slovenskej delegácie na COP21

Bratislava 21. mája (TASR) - Urobiť rozhovory s členmi slovenskej delegácie na Konferencii OSN o klimatických zmenách v Paríži (COP21), zintenzívniť spoluprácu medzi slovenskými a francúzskymi aktérmi v oblasti klimatických zmien, ale aj sprostredkovať informácie z COP21 na Slovensko - to boli ciele, ktoré Marie-Flore Michel z oddelenia Vedeckej, odbornej a univerzitnej spolupráce na Veľvyslanectve Francúzskej republiky na Slovensku plnila na COP21 v Paríži – Le Bourget. COP21 sa konala v dňoch 30. novembra – 12. decembra 2015 a v posledný deň konferencie jej účastníci zo 195 krajín sveta schválili Parížsku dohodu o klimatických zmenách.


Marie-Flore Michel pre TASR zdôraznila, že sa stretávala s členmi slovenskej delegácie na COP21 v Paríži – Le Bourget, napríklad s Gabrielou Fischerovou z Odboru zmeny klímy na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR). Za envirorezort sa na COP21 zúčastnili aj (vtedajší minister MŽP SR) Peter Žiga, Norbert Kurilla a Katarína Klapáková. Na podujatiach, konajúcich sa popri konferencii COP21, sa zúčastnili ďalší slovenskí aktéri, napríklad odborníci z Energy Center Bratislava.

Informácie získané z Paríža - Le Bourget M.-F. Michel posielala do Bratislavy a Francúzsky inštitút na Slovensku ich sprístupnil v informačnom kútiku zriadenom vo svojich priestoroch počas celej konferencie COP21.

"Moje dojmy z COP21? Z môjho pohľadu bola COP21 zorganizovaná príkladne, lebo nešlo len o podpísanie dohody, ale aj o to, aby celá organizácia konferencie prebiehala ekologicky zodpovedným spôsobom. Napríklad využitím miestnych potravinárskych výrobkov a produktov, rešpektovaním ochrany životného prostredia, využitím recyklovaného papiera a podobne. K dispozícii bola najmä hromadná doprava, triedenie odpadu, aj z tohto pohľadu to bolo príkladné," hodnotila.

"Priestor v Paríži - Le Bourget bol rozdelený na tri rôzne zóny: jedna bola vyhradená pre rokovacie tímy, ďalšia pre generáciu klíma, pre mladých ľudí, predstaviteľov občianskej spoločnosti a tretia zóna bola určená pre zástupcov podnikov. Prvýkrát boli zóny od seba vo vzdialenosti piatich minút pešej chôdze, takže bolo veľmi pôsobivé vidieť všetky diskusie, výmeny názorov medzi pozorovateľmi, vedcami, ľuďmi, predstaviteľmi rokovacích tímov a bolo to veľmi dôležité, aby sa všetci správne porozumeli," podčiarkla.

"Pravdou je, že COP21 sa konala v chúlostivom čase, relatívne krátko po ďalších teroristických útokoch v Paríži z novembra 2015. Očividne otázka bezpečnosti zaznievala z každých úst, lebo pri takej koncentrácii prezidentov na COP21 na jednom mieste v Paríži rozhodne Francúzsko nechcelo, aby nastal čo i najmenší priestor na neistotu v otázke bezpečnosti. Preto boli uskutočnené rozsiahle bezpečnostné opatrenia rozmiestnením vysokého počtu príslušníkov bezpečnostných zložiek na zaistenie všetkých troch zón a tak ďalej. Ani také opatrenia neodradili ani jedného prezidenta, ani jedného člena z rokovacích tímov, aby neprišiel do Paríža. Pricestovali všetci," vysvetľovala. "Iste, všetci podvedome mysleli na tie teroristické útoky, ale nemohli neprísť, lebo to, o čo išlo na COP21, bolo oveľa významnejšie. Všetci vyjednávači pracovali od roku 2010, 2011 na COP21 v Paríži. Teda všetci pricestovali a mali sme možnosť vidieť výsledky v podobe Parížskej dohody, ktorú podpísalo 195 krajín z celého sveta," pokračovala. "Podstata COP21 je natoľko významná pre rozvoj budúcich spoločností a pre budúce generácie, naše deti, že ľudia si povedali, že nemožno podľahnúť strachu a povedať si, dobre, tak to odložíme na neskôr. Nie, nie. Francúzsko urobilo všetko, aby bezpečnostné podmienky boli optimálne, aby organizácia COP21 bola príkladná, a napokon sa nič nestalo, všetko sa uskutočnilo podľa plánu, aj keď za zvýšených bezpečnostných opatrení, ale podľa vopred pripraveného plánu. Všetci sme radi, že sa to tak uskutočnilo a COP21 sa konala," podčiarkla.

M.-F. Michel vyštudovala fyziku a chémiu, je klimatologička a špecialistka na environmentálne právo. Na Slovensko pricestovala 7. januára 2015. "Bol to osobitný deň, lebo to bol prvý deň teroristických útokov na redakciu Charlie Hebdo v Paríži," pripomenula. Od príchodu na Slovensko sa jej prvoradým poslaním stala spolupráca vo vedeckej oblasti. "Takže sa zameriavam na vedecké aktivity, na poskytovanie štipendií v tejto oblasti, na zintenzívnenie spolupráce medzi francúzskymi a slovenskými laboratóriami aj vedeckými pracoviskami," spresnila.

"Pôvodne práca na COP21 nepredstavovala náplň môjho poslania. Svojim nadriadeným som v januári (2015) povedala, že som odborníčka na klimatológiu a veľvyslanec Didier Lopinot ma poveril koordinovaním aktivít orientovaných na COP21 za veľvyslanectvo a Francúzsky inštitút na Slovensku," vysvetlila.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR