Michal Hvorecký získal za svoju prácu niekoľko autorských štipendií a ocenení ako napríklad Medzinárodnú novinársku cenu v Berlíne a tiež Cenu Nadácie Tatra Banky za umenie – Mladý tvorca.
S ľahkosťou sa mu podarilo preraziť aj v zahraničí zásluhou čoho patria jeho knihy mimo Slovenska k tým najprekladanejším. Vychádzajú v nemčine, taliančine, češtine, poľštine a v bulharčine. Vďaka veľkému úspechu sa spisovateľ zúčastní aj na festivale Dni slovenskej literatúry, ktorý sa bude konať od 15. - 19. októbra 2014 na rôznych miestach v bratislavskom centre mesta.

Na festival som predovšetkým zvedavý. Je to prvý ročník. V rámci programu pripravím iba jeden večer venovaný Egonovi Bondymu. Takú ponuku som skutočne nemohol odmietnuť. V princípe vítam každú aktivitu na podporu čítania a písania.

Túžil som rozprávať príbehy. Vyjadriť sa slovom. Iste to súvisí aj s rodinou, z ktorej pochádzam. Môj otec a starý otec písali knihy, hlavne odborné, jeden o ekonomike a druhý o informatike, obaja boli profesori, pôsobili v akademickom prostredí. Odjakživa ma lákalo literárne rozprávanie, takže som bol v rodine čiernou ovcou. Začal som písať raz v noci v pätnástich a odvtedy som neprestal.

Písanie sa len tak ľahko naučiť nedá, ale som hlboko presvedčený o tom, že v remesle písania sa dá zlepšovať. Myslím si, že tak dvadsať percent je talent a zvyšok najmä remeslo. Ale práve ten talent často rozhodne, či je výsledkom naozaj dobrá kniha.

Rád čítam slovenskú literatúru, starú aj novú. Mimoriadne rád mám Janu Juráňovú, Mareka Vadasa, Pavla Vilikovského, Irenu Brežnú alebo eseje Michaely Jurovskej.

 

 

Vediem knižnicu v Goetheho inštitúte, organizujem tam aj podujatia s literatúrou a podporu umeleckého prekladu. Píšem vlastne iba vo voľnom čase. Mojím snom je živiť sa raz literatúrou, ale som realista - asi sa mi to nesplní. Som šťastný, že môžem žiť a pracovať s knihami.

 

Michal Hvorecký pochádza z Bratislavy a vyštudoval estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Slovenský autor zastupujúci mladú generáciu má na svojom  konte zbierky poviedok Silný pocit čistoty (1998), Lovci & zberači (2001), Pastiersky list (2008) a Naum (2012) a taktiež romány ku ktorým patrí Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007), Dunaj v Amerike (2010) a Spamäti (2013). Taktiež napísal aj jednu divadelnú hru s názvom Slovenský inštitút, jedna komédia.

Pozvánka na festival Dni slovenskej literatúry 2014