|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. augusta 2017
Michal Babinka bol reprezentantom literatúry Slovákov vo Vojvodine
Na snímke mosadzný kalamár pochádzajúci zo 17. storočia z Orientu v piatok 8. apríla 2016.
Zdieľať
Na snímke mosadzný kalamár pochádzajúci zo 17. storočia z Orientu v piatok 8. apríla 2016. Foto: TASR/Jana Vodnáková
Padina/Bratislava 25. augusta (TASR) - Básnik, literárny kritik, novinár a prekladateľ Michal Babinka bol významnou osobnosťou literárnych a kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. Pôsobil ako redaktor slovenskej redakcie rozhlasu v srbskom Novom Sade. Dnes by mal 90 rokov.Babinkova rôznorodá tvorba pozostávajúca z básnických zbierok ako aj z prekladovej a novinárskej činnosti svedčí o jeho bohatej umeleckej skúsenosti. Výraznou mierou prispel tiež k modernizácii literatúry pre deti.
Michal Babinka sa narodil 25. augusta 1927 v Padine (dnes Srbsko). Po absolvovaní učiteľskej školy pedagogicky pôsobil na viacerých miestach, neskôr pracoval ako redaktor a novinár v periodikách Dnevnik a Hlas ľudu. Bol tiež šéfredaktorom časopisu Nový život v Novom Sade (dnes Srbsko). Ako literárny kritik sledoval najmä literárnu tvorbu Slovákov v Srbsku. Ku koncu života sa venoval literárnej tvorbe ako slobodný umelec.
Spisovateľ debutoval knihou pre deti Na šarkanovom chvoste (1958), pre detských čitateľov napísal tiež veršované knižky Abeceda skáče (1961), Sto úsmevov a jedna slza (1962), Cengáčik na dobré ráno (1968) či prózy Ako rástol Igorko (1970) a Už aj letíme (1981).
V 60. rokoch 20. storočia sa Michal Babinka stal priekopníkom moderného básnického výrazu v literatúre slovenskej menšiny vo vtedajšej Juhoslávii. Jeho básnické začiatky v zbierke Bezbožné letá (1960) sa vyznačovali symbolizmom, melanchóliou a opismi prírody korešpondujúcimi s tiesnivými pocitmi, spomienkami a smútkom. Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia sa Babinkova poézia tematicky venovala otázkam o identite človeka. Bol autorom meditatívnych zbierok Priestory (1961), Rozkoš nenávratov (1964), Pod krokom prsť (1967),Kôrnatenie navrelín (1970), Príchodzí sa nevracajú (1972), z ktorých na Slovensku vyšli výbery Bezbožné letá (1966) a Sviatok jazier (1999).
Básne publikoval aj v srbských, rumunských a juhoslovanských antológiách. Literárnokritické príspevky sústredil v knihe O literatúre (1979).
Literát Michal Babinka zomrel 4. júla 1974 v Sriemskej Kamenici vo vtedajšej Juhoslávii (dnes Srbsko). Pochovaný bol v Novom Sade a v roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prenesené na padinský cintorín. Osobnosť a tvorba Michala Babinku sa v Padine každoročne pripomína na literárnom podujatí Babinkové stretnutia.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR