MICHAIL GORBAČOV oslavuje 90. narodeniny

„Ten, komu nie je ľúto za rozpadom Sovietskeho zväzu, nemá srdce. A ten, kto by ho chcel obnoviť, nemá rozum.“ Tieto slová vyriekol prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Jednými velebený, druhými zatracovaný. Najmä vo svojej vlasti, kde sa v prieskume z konca roka 2018 až 66 percent respondentov vyslovilo, že ľutuje rozpad Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) je kritizovaný za to, že pochoval Sovietsky zväz. Raz darmo, doma nie je nikto prorokom.

Dnešného jubilanta, nositeľa Nobelovej ceny za mier, ktorú získal v roku 1990, zaradil americký týždenník Time medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia v kategórii “Vodcovia a revolucionári“. Bol to práve Michail Gorbačov, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve na svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, k odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. Zásluhy vo svete boli však v značnej miere dosiahnuté na úkor prehier vo vnútri krajiny.

Narodil som sa ako Ježiš Kristus

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko mesta Stavropoľ v roľníckej rodine. Mama pracovala až do pôrodu v kolchoze: „Odviedli ju k maštali a tam som sa narodil na slame ako Ježiš Kristus.“

Ako 13-ročný pomáhal popri škole pravidelne v kolchoze, za čo bol v roku 1949 ocenený Radom práce červenej zástavy. Po maturite ho vzhľadom na výborné študijné výsledky zobrali v roku 1950 bez prijímacích skúšok na vysokú školu – na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.

Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. „Sedem dní som bol na stáži a ôsmy ma odvelili na post v Komsomole. Odvtedy som bol v politike,“ zaspomínal si Michail Gorbačov.

Už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku jedným z najmladších členov Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ).

Začiatok prestavby

Michail Gorbačov mal 54 rokov, keď ho 11. marca 1985 zvolili za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a stal sa najsilnejším mužom krajiny, zaberajúcej jednu šestinu sveta. Bol prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.

Politik, plný energie sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili “preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli od novembra 1982 do marca 1985.

Nový vládca Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nepredstaviteľné, nemysliteľné a nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán. Aj preto Michail Gorbačov vo svojom záverečnom vystúpení na poste prezidenta zdôraznil, že vďaka nemu „získala spoločnosť slobodu, oslobodila sa politicky i duchovne.“

Na archívnej snímke z 8. decembra 1987 vtedajší americký prezident Ronald Regan (vpravo) a generálny tajomník ÚV KSSZ Michail Gorbačov si podávajú ruky po podpise Zmluvy

Foto: TASR/AP

 

Zánik Sovietskeho zväzu

Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25.decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Fond Gorbačova.

V rámci jeho činnosti sa prvý a posledný prezident ZSSR aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie veľmi aktívne zaujímal a zaujíma o politické a spoločenské dianie, nielen doma, ale aj v zahraničí, ktoré najmä v poslednom období sleduje s veľkým nepokojom, sklamaním a obavami.

V roku 1996 kandidoval vo voľbách ruského prezidenta, ale získal len 0,51 percent hlasov voličov. I to bola „daň“ za rozpad Sovietskeho zväzu, čo mu obyvatelia krajiny vyčítajú.

 

Vzájomné odcudzenie Západu a Ruska sa zväčšuje

Michail Gorbačov, ktorý sa vďaka reformnému úsiliu teší veľkej popularite za hranicami svojej vlasti však trpko hovorí o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti, prameniacej z politiky prestavby. Aj koncom roku 2019 prišlo varovanie jedného z hlavných architektov pádu železnej opony, keď vyhlásil, že svetoví lídri nedokázali vybudovať novú, nádejnú architektúru bezpečnosti a vytvoriť mechanizmy na predchádzanie a urovnanie konfliktov. „Militarizácia politiky a myslenia podrýva dôveru vo vzťahoch medzi štátmi,“ povedal Michail Gorbačov.

Tiež vo svojej knihe „Čo je v stávke: Budúcnosť globálneho sveta“, ktorá vyšla v septembri 2019 kriticky poznamenáva, že Nemci spolu s Európskou úniou a Spojeným štátmi pokračujú v politike sankcií proti Rusku kvôli anexii Krymu a vypuknutiu konfliktu na východe Ukrajiny. „Cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jediný účinok: vzájomné odcudzenie sa zväčšuje,“ varuje Gorbačov.

 

Gorbi má blízky vzťah k Slovensku

Počas svojho pôsobenia v Moskve, či už ako rozhlasový zahraničný spravodajca alebo ako diplomat som mal možnosť s Michailom Gorbačovom sa niekoľkokrát stretnúť. Vždy to bolo stretnutie obohacujúce, inšpirujúce, ktoré odhalilo veľa zo zákulisia veľkej politiky umocnené tým, že tieto stránky dejinných kapitol písal človek, ktorý menil a zmenil svet.

„Mnohí ma kritizujú, že pod mojim vedením Sovietsky zväz odovzdal Poľsko, odovzdal Československo a tak ďalej. My sme ich však neodovzdali nikomu cudziemu, my sme Poľsko odovzdali Poliakom a Československo sme odovzdali Čechom a Slovákom. Dali sme im právo slobodnej voľby ich ďalšej orientácie,“ hovoril na jednom zo stretnutí.

Archívna snímka. Záverečné stretnutie prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka (vpravo v klobúku) a generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova (uprostred) 11. apríla 1987 v Bratislave.

Foto: TASR/AP

Michail Gorbačov má blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spája rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený. Dňa 2. marca 2018 si v moskovskom sídle svojho Fondu prevzal Michail Gorbačov dekrét o tom, že je “Čestným občanom mesta Košice“.

 

Gorbačov a nový svet

Otec prestavby je presvedčený, že „principiálne robil všetko správne“. V roku 1985 začal budovať svoje veľké dielo, ktoré mohol vytvoriť a realizovať iba on. A je iróniou osudu, že napokon mu prerástlo dieťa cez hlavu. Popredná ruská politologička Lilia Ševcova vyhlásila, že Gorbačov zanechal po sebe „nový svet a nie je to jeho vina, že sme sa v ňom nenaučili žiť. To, že ho my, Rusi, ignorujeme, stavia do zlého svetla nás. Nie jeho!“