|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. júla 2009
MF zrevidovalo odhad výberu daní o ďalšiu miliardu eur
Daňové príjmy verejnej správy budú v tomto roku výrazne nižšie, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa očakávanej aktualizovanej prognózy ministerstva financií zverejnenej vo štvrtok totiž daňové ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. júla (WEBNOVINY) - Daňové príjmy verejnej správy budú v tomto roku výrazne nižšie, ako sa pôvodne očakávalo. Podľa očakávanej aktualizovanej prognózy ministerstva financií zverejnenej vo štvrtok totiž daňové príjmy celého okruhu verejnej správy dosiahnu podľa metodiky ESA 95 v tomto roku 10,461 mld. eur. Ministerstvo tak oproti predchádzajúcej prognóze z februára tohto roka očakáva daňové príjmy verejnej správy nižšie o 966,9 mil. eur, čo predstavuje 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Už vo februári pritom svoje odhady daňových príjmov na rok 2009 rezort financií revidoval nadol o 718,1 mil. eur, teda zhruba 1 % HDP. Oproti návrhu rozpočtu verejnej správy na tento rok, ktorý prešiel parlamentom koncom vlaňajška s očakávanými daňovými príjmami na úrovni 12,334 mld. eur, by tak podľa aktuálnych odhadov ministerstva financií mali byť daňové príjmy verejnej správy nižšie až o 1,873 mld. eur, čo by znamenalo nižší výber daní o vyše 15 %.
Ešte väčšia revízia však postihla očakávané daňové príjmy v roku 2010. Pre budúci rok totiž rezort financií svoje odhady daňových príjmov verejnej správy oproti februáru skresal až o 1,41 mld. eur, čo predstavuje 2,1 % HDP. Celkovo by tak daňové príjmy verejnej správy v roku 2010 mali dosiahnuť 10,771 mld. eur, čo by v porovnaní rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011, v ktorom sa počítalo s príjmami 13,403 mld. eur, znamenalo výber nižší až o 19,6 %. "Pokles daňových príjmov oproti februárovej prognóze odzrkadľuje hlavne zhoršenie makroekonomického prostredia, zníženie ekonomického rastu s negatívnym dopadom na rast zamestnanosti, miezd a spotreby domácností," uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR k aktualizovanej prognóze výberu daní. Ministerstvo totiž pred dvoma týždňami aktualizovalo aj svoju makroekonomickú prognózu, v ktorej predpokladá v tomto roku pokles hospodárstva Slovenska o 6,2 %, kým ešte vo februárovej prognóze počítal s rastom na úrovni 2,4 %.
Rovnako negatívny vývoj očakáva rezort financií aj v príjmoch verejnej správy zo sociálnych a zdravotných odvodov. "Zhoršenie makroekonomického prostredia a prijatá legislatíva spôsobili, že v porovnaní s februárovou prognózou sa v roku 2009 očakávajú nižšie odvody na sociálne poistenie a dôchodkové sporenie v celkovej výške 533 mil. eur s postupným rastom výpadku až na 969 mil. eur v roku 2012. Aktuálny odhad odvodov na zdravotné poistenie je nižší o 165 mil. eur v roku 2009 s postupným nárastom výpadku až na 602 mil. eur v roku 2012," konštatuje IFP. Ministerstvo pritom v tejto prognóze už zohľadnilo sčasti aj výsledky otvorenia druhého dôchodkového piliera. Oproti v rozpočte plánovanom navýšení príjmov Sociálnej poisťovne o 302 mil. eur IFP kalkuloval kvôli nižšiemu počtu výstupov iba s nárastom o 44,3 mil. eur. Pripúšťa však, že príjmy Sociálnej poisťovne z otvorenia druhého piliera by napokon mohli byť ešte o 29 mil. eur vyššie. Po zohľadnení predpokladaného zníženia zo sociálnych a zdravotných odvodov tak rezort financií očakáva celkové zníženie príjmov verejnej správy oproti februárovej prognóze o 1,665 mld. eur alebo 2,6 % HDP v roku 2009 a o 2,322 mld. eur alebo 3,5 % HDP v roku 2010.
V samotnej oblasti daňových príjmov v tomto roku očakáva rezort financií najvýraznejšie zníženie oproti februárovým prognózam pri dani z pridanej hodnoty (DPH), a to o 311,7 mil. eur. "Najväčší podiel na poklese DPH má zníženie odhadu nominálneho rastu konečnej spotreby domácností, ktorý sa znížil z 5,6 % na 0,5 %. V dôsledku oslabenia výmenných kurzov okolitých krajín, najmä Maďarska a Poľska, výrazne vzrástli nákupy v zahraničí," konštatuje IFP. O vyše 260 mil. eur však ministerstvo financií znižuje oproti februáru aj svoj odhad výberu dane z príjmov právnických osôb, čo súvisí predovšetkým zo znížením ziskovosti korporácií v nadväznosti na zhoršenie makroekonomického prostredia. Pri dani z príjmov fyzických osôb rezort financií svoje očakávania výberu na tento rok zrevidoval o 186,9 mil. eur a to hlavne kvôli očakávanému poklesu rastu miezd a zamestnanosti. Revízii sa nevyhli ani spotrebné dane, ktorých výber by mal byť oproti februárovým očakávaniam rezortu financií ešte nižší o 178,3 mil. eur. Na nižší výber spotrebných daní by malo vplývať viacero faktorov, od poklesu spotreby domácností, cez nižšiu spotrebu pohonných hmôt vplyvom spomalenia hospodárstva až po nákupnú turistiku.
SITA
Ešte väčšia revízia však postihla očakávané daňové príjmy v roku 2010. Pre budúci rok totiž rezort financií svoje odhady daňových príjmov verejnej správy oproti februáru skresal až o 1,41 mld. eur, čo predstavuje 2,1 % HDP. Celkovo by tak daňové príjmy verejnej správy v roku 2010 mali dosiahnuť 10,771 mld. eur, čo by v porovnaní rozpočtom verejnej správy na roky 2009 až 2011, v ktorom sa počítalo s príjmami 13,403 mld. eur, znamenalo výber nižší až o 19,6 %. "Pokles daňových príjmov oproti februárovej prognóze odzrkadľuje hlavne zhoršenie makroekonomického prostredia, zníženie ekonomického rastu s negatívnym dopadom na rast zamestnanosti, miezd a spotreby domácností," uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR k aktualizovanej prognóze výberu daní. Ministerstvo totiž pred dvoma týždňami aktualizovalo aj svoju makroekonomickú prognózu, v ktorej predpokladá v tomto roku pokles hospodárstva Slovenska o 6,2 %, kým ešte vo februárovej prognóze počítal s rastom na úrovni 2,4 %.
Rovnako negatívny vývoj očakáva rezort financií aj v príjmoch verejnej správy zo sociálnych a zdravotných odvodov. "Zhoršenie makroekonomického prostredia a prijatá legislatíva spôsobili, že v porovnaní s februárovou prognózou sa v roku 2009 očakávajú nižšie odvody na sociálne poistenie a dôchodkové sporenie v celkovej výške 533 mil. eur s postupným rastom výpadku až na 969 mil. eur v roku 2012. Aktuálny odhad odvodov na zdravotné poistenie je nižší o 165 mil. eur v roku 2009 s postupným nárastom výpadku až na 602 mil. eur v roku 2012," konštatuje IFP. Ministerstvo pritom v tejto prognóze už zohľadnilo sčasti aj výsledky otvorenia druhého dôchodkového piliera. Oproti v rozpočte plánovanom navýšení príjmov Sociálnej poisťovne o 302 mil. eur IFP kalkuloval kvôli nižšiemu počtu výstupov iba s nárastom o 44,3 mil. eur. Pripúšťa však, že príjmy Sociálnej poisťovne z otvorenia druhého piliera by napokon mohli byť ešte o 29 mil. eur vyššie. Po zohľadnení predpokladaného zníženia zo sociálnych a zdravotných odvodov tak rezort financií očakáva celkové zníženie príjmov verejnej správy oproti februárovej prognóze o 1,665 mld. eur alebo 2,6 % HDP v roku 2009 a o 2,322 mld. eur alebo 3,5 % HDP v roku 2010.
V samotnej oblasti daňových príjmov v tomto roku očakáva rezort financií najvýraznejšie zníženie oproti februárovým prognózam pri dani z pridanej hodnoty (DPH), a to o 311,7 mil. eur. "Najväčší podiel na poklese DPH má zníženie odhadu nominálneho rastu konečnej spotreby domácností, ktorý sa znížil z 5,6 % na 0,5 %. V dôsledku oslabenia výmenných kurzov okolitých krajín, najmä Maďarska a Poľska, výrazne vzrástli nákupy v zahraničí," konštatuje IFP. O vyše 260 mil. eur však ministerstvo financií znižuje oproti februáru aj svoj odhad výberu dane z príjmov právnických osôb, čo súvisí predovšetkým zo znížením ziskovosti korporácií v nadväznosti na zhoršenie makroekonomického prostredia. Pri dani z príjmov fyzických osôb rezort financií svoje očakávania výberu na tento rok zrevidoval o 186,9 mil. eur a to hlavne kvôli očakávanému poklesu rastu miezd a zamestnanosti. Revízii sa nevyhli ani spotrebné dane, ktorých výber by mal byť oproti februárovým očakávaniam rezortu financií ešte nižší o 178,3 mil. eur. Na nižší výber spotrebných daní by malo vplývať viacero faktorov, od poklesu spotreby domácností, cez nižšiu spotrebu pohonných hmôt vplyvom spomalenia hospodárstva až po nákupnú turistiku.
SITA