|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. novembra 2009
MF odhaduje deficit verejných financií na 6,34 %
Deficit verejných financií by podľa aktuálnych predpokladov ministerstva financií mal byť v tomto roku mierne vyšší, ako rezort predpokladal v polročnej správe. V správe o makroekonomickom vývoji ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. novembra (WEBNOVINY) - Deficit verejných financií by podľa aktuálnych predpokladov ministerstva financií mal byť v tomto roku mierne vyšší, ako rezort predpokladal v polročnej správe. V správe o makroekonomickom vývoji za tri štvrťroky, ktorá je na programe pondelňajšieho rokovania tripartity, sa totiž predpokladá tohtoročný schodok verejných financií na úrovni 6,34 % hrubého domáceho produktu, kým v polročnej správe to bolo 6,29 % hrubého domáceho produktu.
Odhadovaná výška deficitu je však podľa rezortu financií vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu primeraná a pôsobí na ekonomiku stabilizačne. V pôvodnom rozpočte sa pritom počítalo s deficitom na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu vrátane 1,1-percentného podielu nákladov na dôchodkovú reformu.
"Prekročenie pôvodne rozpočtovanej úrovne deficitu je dôsledkom pôsobenia automatických stabilizátorov, zníženia potenciálneho rastu ekonomiky a realizácie protikrízových opatrení prijatých vládou SR," konštatuje sa v správe s tým, že výdavkový rámec schválený v rozpočte na rok 2009 by sa mal zachovať, akékoľvek dodatočné opatrenia musia byť financované realokáciou v rámci existujúcich výdavkových limitov.
Aj keď sa celkový deficit verejnej správy v porovnaní s polročným materiálom výrazne nezmenil, aktualizácia spresnila odhady za jednotlivé zložky verejnej správy. V porovnaní s polročným materiálom sa očakáva horšie hospodárenie štátneho rozpočtu o 10,4 mil. eur, štátnych fondov o 96,5 mil. eur, obcí a vyšších územných celkov o 15 mil. eur. Na druhej strane, hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť lepšie o 48,5 mil. eur a Sociálnej poisťovne o 27,8 mil. eur.
Ministerstvo financií však pripúšťa, že vo výhľade naďalej prevažujú negatívne riziká, ktoré môžu ešte prehĺbiť deficit verejnej správy. "Pokles hrubého domáceho produktu a ostatných makroekonomických ukazovateľov mal negatívny dopad na daňové príjmy verejnej správy, čo sa prejavilo aj v nižších daňových príjmoch obcí a vyšších územných celkov. Nižšie daňové príjmy vytvárajú tlak na hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, čo môže viesť k vyššiemu čerpaniu úverov" uvádza ministerstvo.
Nemenej významnou skutočnosťou je podľa rezortu financií z pohľadu možného negatívneho vplyvu na deficit aj vývoj pohľadávok a záväzkov subjektov sektora verejnej správy, predovšetkým obcí a vyšších územných celkov.
Samotný odhad daňových príjmov je oproti polročným predikciám mierne nižší o 31,7 mil. eur. Rovnako sa očakáva aj mierne navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu v metodike ESA95. Oproti polročnému materiálu by tak mali byť vyššie o 29,3 mil. eur. Toto navýšenie však ide na vrub predovšetkým európskym zdrojom.
SITA
Odhadovaná výška deficitu je však podľa rezortu financií vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu primeraná a pôsobí na ekonomiku stabilizačne. V pôvodnom rozpočte sa pritom počítalo s deficitom na úrovni 2,1 % hrubého domáceho produktu vrátane 1,1-percentného podielu nákladov na dôchodkovú reformu.
"Prekročenie pôvodne rozpočtovanej úrovne deficitu je dôsledkom pôsobenia automatických stabilizátorov, zníženia potenciálneho rastu ekonomiky a realizácie protikrízových opatrení prijatých vládou SR," konštatuje sa v správe s tým, že výdavkový rámec schválený v rozpočte na rok 2009 by sa mal zachovať, akékoľvek dodatočné opatrenia musia byť financované realokáciou v rámci existujúcich výdavkových limitov.
Aj keď sa celkový deficit verejnej správy v porovnaní s polročným materiálom výrazne nezmenil, aktualizácia spresnila odhady za jednotlivé zložky verejnej správy. V porovnaní s polročným materiálom sa očakáva horšie hospodárenie štátneho rozpočtu o 10,4 mil. eur, štátnych fondov o 96,5 mil. eur, obcí a vyšších územných celkov o 15 mil. eur. Na druhej strane, hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť lepšie o 48,5 mil. eur a Sociálnej poisťovne o 27,8 mil. eur.
Ministerstvo financií však pripúšťa, že vo výhľade naďalej prevažujú negatívne riziká, ktoré môžu ešte prehĺbiť deficit verejnej správy. "Pokles hrubého domáceho produktu a ostatných makroekonomických ukazovateľov mal negatívny dopad na daňové príjmy verejnej správy, čo sa prejavilo aj v nižších daňových príjmoch obcí a vyšších územných celkov. Nižšie daňové príjmy vytvárajú tlak na hospodárenie obcí a vyšších územných celkov, čo môže viesť k vyššiemu čerpaniu úverov" uvádza ministerstvo.
Nemenej významnou skutočnosťou je podľa rezortu financií z pohľadu možného negatívneho vplyvu na deficit aj vývoj pohľadávok a záväzkov subjektov sektora verejnej správy, predovšetkým obcí a vyšších územných celkov.
Samotný odhad daňových príjmov je oproti polročným predikciám mierne nižší o 31,7 mil. eur. Rovnako sa očakáva aj mierne navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu v metodike ESA95. Oproti polročnému materiálu by tak mali byť vyššie o 29,3 mil. eur. Toto navýšenie však ide na vrub predovšetkým európskym zdrojom.
SITA