Mexické variácie na tému Ejzenštejn alebo dva krát zakázaný film

Naživo ozvučená projekcia z cyklu Film a propaganda predstaví film s neštandardným osudom, ktorý patrí medzi doteraz neobjavené poklady legendy ruskej avantgardy Sergeja Ejzenštejna. Vášnivá mexická epopeja zachytáva dejinné premeny od dôb mayských cez koloniálny útlak až po zábery mexickej revolúcie.

Film Que viva Mexico! má neobvyklý osud. Ejzenštejn ho totiž nikdy nedokončil a bol nútený vrátiť sa do vlasti bez natočeného materiálu. Film bol niekoľko krát postrihaný a tak dnes môžeme Que viva mexico! vidieť hneď v niekoľkých variáciách. Otázkou na filmových historikov zostáva, ktorá z variant sa najviac približuje Ejzenštejnovým predstavám a jeho štýlu, či práve naopak, ktorá z variant ponúka najtvorivejšiu a zároveň dobovo aktuálnu prácu s týmto silným materiálom. Vybrali sme variantu, ktorá podľa nášho názoru predstavuje práve tú druhú možnosť a teda kreatívnu prácu s materiálom, kde rešpekt voči pôvodnému autorovi nebráni originalite a autorstvu nového „interpretátora“, ruského režiséra Olega Kovalova.

Späť k príbehu Sergeja Ejzenštejna. Film natočil počas svojej  cesty v zahraničí, ktorej zmyslom bolo zoznámiť sa so zvukovým filmom. Na ceste po Európe a Amerike, ktorá trvala dva roky, ho sprevádzal jeho asistent a kameraman. Hollywood mu ponúkol možnosť natočiť v Amerike film, všetky jeho scenáre však boli pre prílišnú komunistickú angažovanosť zamietnuté a tak využil Ejzenštejn neobvyklú ponuku spisovateľa Uptona Sinclaira, ktorý zafinancoval jeho natáčanie v Mexiku. Ejzenštejn tu natočil film Que viva Mexico, kombinujúc hrané a dokumentárne pasáže, inscenované aj spontánne scény pri prechode Mexikom, inšpirované súčasnými mexickými maliarmi. Jediná nenatočená scéna mala zachytávať mexickú revolúciu, keď v tom došiel pokyn od Stalina, že sa musí Ejzenštejn, obvinený zo spolupráce s kapitalistami ale tiež trockistami, vrátiť do vlasti. Stalin prehlásil film neoficiálne za neželaný a postaral sa, aby materiál nikdy nedorazil k jeho režisérovi.

Z toho dôvodu  máme dnes možnosť sledovať hneď niekoľko variácií mexickej cesty. Kde nový režisér drží v rukách materiál obrovskej vizuálnej aj myšlienkovej kvality, pričom z pôvodného zámeru zostal len zošit s režijnými poznámkami. Oleg Kovalov pristúpil k materiálu s odvahou, vtipným nadhľadom a strihačskou vášňou, ako sa môžete osobne presvedčiť v kine inak v A4.

Projekciu naživo ozvučia hudobníci zoskupení okolo projektu afterPhurikane, ktorý vzišiel roku 2007 z iniciatívy OZ Žudro. Od zberu autentických rómskych piesní sa v tomto projekte spájajúcom rómskych hudobníkov s nerómskymi posúva smerom k tvorivému experimentu, improvizácii a spoločnému hľadaniu nového hudobného výrazu. Hľadať nový výraz k Ejzenštejnovmu filmu bude afterPhurikane v neštandardne komornej zostave: Jozef Lupták na violončele, Boris Lenko na akordeóne, Karaoke Tundra na elektronike a nad tým všetkým sa bude vznášať tklivý úpenlivý hlas Bélu Pokutu.

Hudobné ukážky z doterajšej tvorby sa dajú vypočuť na www.myspace.com/afterphurikane.