|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 25.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Katarína
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. októbra 2013
Metropolitnú operu v New Yorku otvorili pred 130 rokmi
Predstavením opery Faust od Charlesa Gounoda otvorili pred 130 rokmi 22. októbra 1883 Metropolitnú operu (Met) v americkom New Yorku.
Zdieľať
New York/Bratislava 22. októbra (TASR) - Predstavením opery Faust od Charlesa Gounoda otvorili pred 130 rokmi 22. októbra 1883 Metropolitnú operu (Met) v americkom New Yorku.
Podnik Metropolitná opera (The Metropolitan Opera) bol založený v roku 1880, prvá budova sídlila na rohu newyorskej Broadwaye a 39. ulice. Zakladala ho skupina bohatých podnikateľov, ktorí chceli mať vlastné divadlo. V období po občianskej vojne sa Newyorčania chceli vyrovnať európskym metropolám a opera im chýbala. Operné predstavenia vtedy hostila budova Akadémie, do ktorej sa všetci ctitelia opery nezmestili a svoju úlohu hrala aj rivalita medzi starou podnikateľskou gardou a mladými dravcami. Lóže sa dedili v rámci rodín a vzmáhajúca sa vrstva podnikateľov sa k nim nemohla dostať.
Zakladajúcimi členmi Met sa stalo 25 podnikateľov zvučných mien, medzi nimi napríklad William Vanderbilt, Cornelius Vanderbilt, Robert Goelet a jeho brat Ogden, Pierrepont Morgan a James Roosevelt. Nová budova sa mala postaviť tak ekonomicky ako to len bolo možné a náklady sa spočiatku ohraničili sumou 600.000 amerických dolárov, ktorá sa nemala prekročiť v žiadnom prípade. Konečná suma však samozrejme narástla, keďže cena pozemkov na očakávanom mieste vystrelila do výšky. Pokračovanie projektu sa však odsúhlasilo väčšinou a začalo a stavať.
V máji 1883 bola budova v štýle talianskej renesancie hotová, práce pokračovali v interiéri. Ako podotkla tlač, používali sa nehorľavé materiály a zabudovaný bol aj protipožiarny systém. Očakávala sa široká škála divákov, pre ktorých bolo určených 5780 sedadiel. Hľadisko bolo väčšie ako v milánskej La Scale v Taliansku a proscénium bolo najväčšie v Amerike. Lóže boli naprojektované tak, že sa dali spájať. Mali hodvábne tapety a drapérie, červenel sa v nich zamat a jagalo zlato. V koridoroch boli umiestnené šatne pre dámy, fajčiarne pre pánov a kaviarničky. Mahagónové sedadlá boli vypletané ratanom.
Met slávnostne otvorili 22. októbra 1883 operou Faust. Dámy boli krásne, páni galantní, predstavenie ohromujúce. V tú istú noc otvorili sezónu aj v konkurenčnej Akadémii. Nastal mnohokrát neriešiteľný problém, nielen čo na seba, ale aj kde stráviť večer. Konkurenčný zápas medzi dvoma kultúrnymi inštitúciami trval dve sezóny.
Metropolitná opera napriek protipožiarnym opatreniam v roku 1892 vyhorela, ale o rok sa už skvela v rovnakom rozsahu. Až v roku 1966 sa Metropolitná opera presťahovala do vhodnejších priestorov v newyorskom Lincolnovom centre.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Metropolitná opera Foto: american-journal.org
Podnik Metropolitná opera (The Metropolitan Opera) bol založený v roku 1880, prvá budova sídlila na rohu newyorskej Broadwaye a 39. ulice. Zakladala ho skupina bohatých podnikateľov, ktorí chceli mať vlastné divadlo. V období po občianskej vojne sa Newyorčania chceli vyrovnať európskym metropolám a opera im chýbala. Operné predstavenia vtedy hostila budova Akadémie, do ktorej sa všetci ctitelia opery nezmestili a svoju úlohu hrala aj rivalita medzi starou podnikateľskou gardou a mladými dravcami. Lóže sa dedili v rámci rodín a vzmáhajúca sa vrstva podnikateľov sa k nim nemohla dostať.
Zakladajúcimi členmi Met sa stalo 25 podnikateľov zvučných mien, medzi nimi napríklad William Vanderbilt, Cornelius Vanderbilt, Robert Goelet a jeho brat Ogden, Pierrepont Morgan a James Roosevelt. Nová budova sa mala postaviť tak ekonomicky ako to len bolo možné a náklady sa spočiatku ohraničili sumou 600.000 amerických dolárov, ktorá sa nemala prekročiť v žiadnom prípade. Konečná suma však samozrejme narástla, keďže cena pozemkov na očakávanom mieste vystrelila do výšky. Pokračovanie projektu sa však odsúhlasilo väčšinou a začalo a stavať.
Metropolitná opera v Lincolnovom centre v New Yorku. Foto: TASR/AP
V máji 1883 bola budova v štýle talianskej renesancie hotová, práce pokračovali v interiéri. Ako podotkla tlač, používali sa nehorľavé materiály a zabudovaný bol aj protipožiarny systém. Očakávala sa široká škála divákov, pre ktorých bolo určených 5780 sedadiel. Hľadisko bolo väčšie ako v milánskej La Scale v Taliansku a proscénium bolo najväčšie v Amerike. Lóže boli naprojektované tak, že sa dali spájať. Mali hodvábne tapety a drapérie, červenel sa v nich zamat a jagalo zlato. V koridoroch boli umiestnené šatne pre dámy, fajčiarne pre pánov a kaviarničky. Mahagónové sedadlá boli vypletané ratanom.
Metropolitná opera Foto: TASR/AP
Met slávnostne otvorili 22. októbra 1883 operou Faust. Dámy boli krásne, páni galantní, predstavenie ohromujúce. V tú istú noc otvorili sezónu aj v konkurenčnej Akadémii. Nastal mnohokrát neriešiteľný problém, nielen čo na seba, ale aj kde stráviť večer. Konkurenčný zápas medzi dvoma kultúrnymi inštitúciami trval dve sezóny.
Metropolitná opera napriek protipožiarnym opatreniam v roku 1892 vyhorela, ale o rok sa už skvela v rovnakom rozsahu. Až v roku 1966 sa Metropolitná opera presťahovala do vhodnejších priestorov v newyorskom Lincolnovom centre.
zdroje: www.metoperafamily.org, http://daytoninmanhattan.blogspot.sk
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR