Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

09. decembra 2011

Mestský turizmus je hnacím motorom ekonomiky v čase krízy



Bratislava vykazuje vysoké tempo rastu kapacity lôžok



Zdieľať
Mestský turizmus sa v minulosti stal hnacou silou európskeho hospodárstva. Zrejmé začína byť, že lepšie na tom sú hlavné mestá, ktoré majú vypracované dlhodobé stratégie rozvoja mestského turizmu a týmito sa tiež riadia. Celkovým víťazom rebríčku najatraktívnejších destinácií sa stal Paríž, nasledovaná Amsterdamom a Rímom. Bratislava vykazuje vysoký nárast počtu lôžok obsadila dokonca piate miesto v celkovom rebríčku. Toto sú výsledky štúdie spoločnosti Roland Berger Strategy Consultants "Turizmus v hlavných mestách Európy", ktorá analyzovala 24 európskych hlavných miest.
 
"Hospodárska kríza nemala na mestský turizmus tak dramatický dopad ako na iné priemyselné odvetvia. To naša analýza jasne ukázala. Okrem toho je turizmus dôležitou hnacou silou pre celú ekonomiku, zvláštne miesto potom zaujíma turizmus hlavných miest", hovorí Constantin Kinský, riaditeľ Roland Berger Strategy Consultants. Ukazujú to konkrétne čísla štúdie Roland Berger: V krízovom roku 2009 sa HDP EU-27 znížilo o 4,3 %, zatiaľ čo mestská turistika v hlavných mestách klesla iba o 3,5 %. V nasledujúcom roku zaznamenal HDP mierne oživenie, pričom mestská turistika dosiahla v počte prenocovaní veľmi silného rastu vo výške 6,8 %.
 
Najlepšie mestá v počte v prenocovaní v Európe
Londýn a Paríž sú s 48,7, resp. 35,8 miliónom prenocovaní na špičke v Európe v roku 2010. Hneď za nimi nasledujú Berlín (20,8), Rím (20,4) a Madrid (15,2). Najväčší priemerný rast v rokoch 2005-2010 dosiahol Berlín (+7%), Stockholm (+5,7%) a Lublaň (+5,2%). Viedeň s 4,3 % skončila na 6. mieste a Praha sa s iba 1,5% pohybuje v druhej polovici rebríčka.
 
"Mestá ako Viedeň, Berlín, Amsterdam alebo Londýn si v minulosti vypracovali jasnú stratégiu a dokázali sa jasne profilovať na trhu. Táto práca bola odmenená, pretože ako počty návštev, tak prenocovania sa od roku 2005 vyvíjajú podstatne lepšie", dodáva Constantin Kinský. "Práve v mestách so silným rastom turizmu je venovaná veľká pozornosť marketingu a realizácii najrôznejších vnútorných opatrení. Pokiaľ nie sú obyvatelia mesta pozitívne naladení voči turistom, nepomôže z dlhodobého hľadiska ani najlepšia reklama." Iba 7 z hodnotených 24 miest má dostupnú vypracovanú stratégiu pre rozvoj cestovného ruchu, teda ani nie jedna tretina.
 
Vývoj počtu lôžok je dobrým indikátorom, na základe ktorého je možné odvodiť, či súkromní investori vkladajú dôveru do daného trhu. Hoci z toho rozhodne nie je možné vyvodzovať, že vyšší počet lôžok by automaticky znamenal vyššie ceny a lepšiu vyťaženosť. Bratislava vykazuje vysoký nárast počtu lôžok (obsadila dokonca piate miesto v rebríčku). Paríž a Londýn vedú rebríček výnosov na jednu dostupnú izbu. Praha spolu s Madridom a Berlínom čelia ako podpriemerným cenám izieb, tak aj podpriemernej obsadenosti. Paríž a Londýn však všetkým ukazujú, že to ide. Dosahujú ako vysokých čísel, čo sa týka vyťaženosti, tak pre hotely zaujímavých cien hotelových izieb. Korelácia medzi týmito dvoma faktormi sa ako červená niť vinie celou analýzou. Rozhodujúcim pre pozitívny vývoj mesta z pohľadu cestovného ruchu je tiež zloženie hosťov. Podiel medzinárodných turistov – predovšetkým potom zo zámoria – je dôležitým faktorom úspechu. Ukazuje okrem iného na dobrú pozíciu mesta na globálnom trhu.
 
 
Kongresová destinácia číslo 1: Viedeň
Viedeň sa umiestnila na prvom mieste čo do počtu organizovaných kongresov – prírastok 7 % v rokoch 2004-2009 – nasledovaná Parížom a Berlínom. Štúdia ukazuje priamu súvislosť medzi počtom priamych leteckých spojení a počtom organizovaných kongresov. Podľa poznatkov spoločnosti Roland Berger je zrejmé, že menej ako 60 priamych leteckých spojení nezaisťuje dostatočnú dostupnosť a počet kongresov je výrazne nižší. Naopak viac ako 180 priamych leteckých spojení nevedie k výrazne lepším výsledkom.
 
Londýn a Paríž sú mestá, ktoré sú najlepšie dostupné letecky. To vychádza tiež z toho, že v nich majú silnú pozíciu nízko nákladoví dopravcovia, ktorí sa v poslednej dekáde ukázali dôležitým motorom pre rozvoj turizmu. "Všetky mestá bez veľkého letiska budú mať do budúcnosti ťažkú úlohu udržať sa na rastovej krivke", varuje Kinský.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Trvalý euroval má začať fungovať s ročným predstihom
<< predchádzajúci článok
Študent bodol spolužiaka nožom do chrbta