Mesto Bratislava radikálne znižuje počet poslancov

Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 17. októbra (WEBNOVINY) - Hlavné mesto Bratislava radikálne znižuje počet poslancov, v novom volebnom období bude občanov v mestskom zastupiteľstve zastupovať 45 poslancov. V súčasnosti má mestský parlament 80 členov. Zúženie poslaneckého zboru vyplýva z novely Zákona o Bratislave, hlavné mesto je jedno z dvoch miest na Slovensku, ktoré má "vlastný" zákon, ktorý upravuje jeho postavenie. Platnú novelu zákona zostavili starostovia bratislavských mestských častí a schválili poslanci Národnej rady SR v novembri 2008.

Zníženie počtu poslancov by malo odľahčiť aj mestskú pokladnicu, poslanecký zbor by mal mesto stáť po zmenách menej. Poslancovi prináleží odmena za prácu v komisiách a za účasť na zasadnutiach zastupiteľstva. Priemerná mesačná odmena na jedného poslanca je pritom momentálne 520 eur. "Z toho vyplýva, že pri poklese počtu poslancov o 35 bude mesačná úspora na odmenách 18 200 eur a ročná úspora 218 400 eur," povedala pre agentúru SITA Mária Račková z bratislavského magistrátu. Okrem toho mesto ušetrí aj na materiáloch, ktoré dostávajú poslanci a rokovanie mestského parlamentu. Materiálov na schvaľovanie pritom nie je málo, rekordným bolo posledné rokovanie, kedy mali poslanci na programe 103 bodov.

Zníženie počtu poslancov sa odzrkadlí aj v menšom počte zástupcov jednotlivých mestských častí v mestskom parlamente. Najviac "svojich" zástupcov bude mať najväčšia mestská časť Petržalka, ktorú bude zastupovať 11 poslancov. Sedem poslancov by malo obhajovať záujmy mestskej časti Ružinov, štyria poslanci budú zastupovať samosprávu Starého Mesta, po troch poslancoch budú mať Nové Mesto, Dúbravka a Karlova Ves. Dvaja poslanci budú v zastupiteľstve sedieť za mestskú časť Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Rača. Zvyšné samosprávy, teda Vajnory, Devín, Devínska Nová Ves, Lamač, Záhorská Bystrica, Jarovce, Rusovce a Čunovo budú mať po jednom poslancovi. Na základe novely zákona sa však neznižuje len počet poslancov v mestskom zastupiteľstve, ale aj v jednotlivých miestnych parlamentoch.

Mesto sa pri schvaľovaní novely zákona snažilo o zakotvenie štátnej dotácie pre Bratislavu na plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie hlavného mesta. Prvý námestník primátora Milan Cílek navrhol doplniť do Zákona o hlavnom meste SR Bratislave, aby hlavné mesto dostávalo od štátu financie vo výške 0,25 % výdavkov štátu schválených v predchádzajúcom kalendárnom roku. Bratislava by ich mala dostávať za plnenie funkcií nielen ako hlavného mesta, ale aj ako sídla štátnych orgánov a zahraničných zastúpení. Parlamentní poslanci to však odmietli. "Dúfal som, že aspoň poslanci NR SR, ktorí majú trvalé bydlisko v Bratislave, rozumejú potrebám tohto mesta, ktoré zápasí s nedostatkom peňazí na rozvoj predovšetkým dopravnej infraštruktúry, ktorú využívajú nielen všetci obyvatelia Bratislavy, ale aj tí, ktorí do hlavného mesta prichádzajú pravidelne či príležitostne za svojimi povinnosťami," skonštatoval po schválení novely v parlamente primátor Andrej Ďurkovský. Mesto napríklad nedostáva ani dotáciu na mestskú hromadnú dopravu, ktorú nevyužívajú len obyvatelia mesta, čo sa tiež mnohým poslancom nepozdáva. Momentálne bojuje hlavné mesto, podobne ako iné samosprávy na Slovensku, s nedostatkom peňazí pre finančnú krízu, nedarí sa mu predávať majetok podľa pôvodných plánov, takže zmeny rozpočtu na tento rok si vyžiadali pozastavenie mnohých veľkých projektov, medzi nimi aj Starý most, ktorý je v havarijnom stave a je úplne uzatvorený.

SITA