Mestá vedia o hrozbách zmeny klímy, podľa odborníkov však nekonajú

Bratislava 29. novembra (TASR) - Slovenské mestá vedia o hrozbách zmeny klímy, napriek tomu nerobia potrebné opatrenia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizoval Karpatský rozvojový inštitút (KRI). Odborníkov zaujímal prístup samospráv k znižovaniu tvorby emisií a adaptácia miest na dôsledky zmeny klímy.


"Väčšina verejnosti, ako aj volení zástupcovia miest prakticky vedia, čo je to zmena klímy, sú dostatočne informovaní, ako na to treba reagovať. Len šesť percent verejnosti bolo spokojných s reakciou mesta na zmenu klímy. Volení zástupcovia kritizovali aktivity národnej vlády, ktoré tvrdili, že sú slabé. Kritizovali aj pôsobnosť regionálnej samosprávy, čiže vyšších územných celkov (VÚC), ale zaujímavé bolo to, že kritizovali vlastné samosprávy, kde sú sami poslancami" povedal riaditeľ KRI Andrej Šteiner.

Podľa výsledkov prieskumu je teda deklarované, že by sa reakcie na zmeny klímy mali robiť, ale tento problém nie je premietnutý do inštitucionalizovanej podoby. Podľa riaditeľa KRI je problémom legislatíva. "Legislatíva nedáva mestám umožňujúce prostredie, aby robili zmeny. Problémom je aj samotná činnosť vlády. Už dnes mali byť hotové dokumenty, ktoré pripravujú. Činnosť VÚC je veľmi výnimočná, ale aj samotná činnosť miest. Chýbajú tam lídri, ktorí by si to uvedomili. Tiež nesledujeme škody, ktoré sa dejú a nepripisujeme ich zmenám klímy," priblížil Šteiner.

Do konca budúceho roka chce inštitút pripraviť mechanizmus, ktorým odporučí, ako robiť dobré mestské politiky. Bude obsahovať návrhy na zmeny legislatívy a čerpať bude aj zo zahraničných skúseností.

Odborníci tvrdia, že iba Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má určitý mechanizmus v rámci reakcie na klimatické zmeny. Vedúci oddelenia strategického a územného rozvoja BSK Martin Hakel predstavil napríklad katalóg opatrení pre mestá a obce. "Ide o praktické návrhy, ako napríklad zelené strechy, vysádzanie zelene, zachytávanie vody či dažďové záhrady pri obytných domoch" vysvetlil. Podľa Šteinera však zeleň nie je univerzálnym riešením. "Je zaužívané, že zeleň nás spasí. V katalógu sú účinné opatrenia, napríklad tienenia verejných priestorov. Len časť sú zelené opatrenia, tam, kde to nejde, sú aj iné opatrenia," dodal.

Hlavný architekt mesta Trnava Tomáš Guniš pripomenul, že dve najväčšie príčiny produkcie skleníkových plynov sú stavebníctvo a mobilita, snažia sa preto na ne reagovať. "V rámci územného plánu má mesto zapracovanú energetickú koncepciu, napríklad ako majú byť objekty vykurované. Tam, kde je to možné, predpisujeme investorom, že sa musia pripojiť na horúcovod," priblížil. V meste tiež poskytujú bezplatné parkovanie pre elektromobily a snažia sa z centra vytláčať individuálnu automobilovú dopravu.

Inštitút prieskum realizoval medzi verejnosťou, výkonnými pracovníkmi miest, ako aj volenými zástupcami v 39 mestách nad 20.000 obyvateľov. Zároveň skúmal aj územné plány a iné strategické dokumenty. Odborníkov zaujímalo, či do dokumentov samosprávy zahŕňajú reakciu na zmenu klímy. Podľa Šteinera v územnom pláne má túto tému zahrnutú len sedem miest.

Karpatský rozvojový inštitút je odborná mimovládna organizácia so sídlom v Košiciach. Je spoluautorom národnej adaptačnej stratégie. Spolupracuje aj na tvorbe akčného plánu k tejto stratégii.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR