|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. júna 2011
Mesiacov, ako ten náš, môže byť vo vesmíre oveľa viac
Asi jedna z dvanástich planét s pevným povrchom, ktoré obiehajú okolo hviezd podobných nášmu Slnku, má mesiac veľkosti toho nášho, vyhlásili švajčiarski a americkí vedci. Náš Mesiac je ...
Zdieľať
Foto: SITABRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) - Asi jedna z dvanástich planét s pevným povrchom, ktoré obiehajú okolo hviezd podobných nášmu Slnku, má mesiac veľkosti toho nášho, vyhlásili švajčiarski a americkí vedci. Náš Mesiac je vzhľadom k Zemi neprimerane veľký - jeho priemer tvorí viac než štvrtinu priemeru Zeme - čo odborníci v minulosti považovali za zriedkavosť.
Vďaka počítačovej simulácii vytvárania planét však zistili, že faktory, ktorých následkom bolo vytvorenie Mesiaca, mohli byť v skutočnosti bežným javom.
Posledné výsledky vedcov im okrem toho môžu pomôcť nájsť iné planéty, na ktorých by mohol byť život. Ich závery zverejní časopis Icarus.
Minulý rok vedci z Institute for Theoretical Physics na University of Zürich vo Švajčiarku a Ryuja Morishima z Laboratory for Atmospheric and Space Physics na University of Colorado v Spojených štátoch uskutočnili sériu simulácií, prostredníctvom ktorých sa chceli pozrieť na to, ako sa z malých čiastočiek mohli formovať objekty nazývané planetezimály.
Podľa najrozšírenejšej teórie Mesiac vznikol krátko po vytvorení Zeme, keď do nej narazila planéta s veľkosťou Marsu. Následne sa žeravý materiál obiehajúci okolo Zeme postupne spojil a vytvoril Mesiac, ako ho poznáme. Vedecký tím použil výsledky z jeho skoršieho výskumu pre "simuláciu N-telesa", ktorou chcel zistiť pravdepodobnosť toho, že dopady veľkého rozsahu mohli spôsobiť vytvorenie veľkých satelitov rovnakou cestou.
Ich výsledky ukázali, že existuje šanca asi 1 : 12 pre vytvorenie systému pozostávajúceho z planéty väčšej ako polovica masy Zeme a mesiaca s polomerom väčším ako polovica polomeru Mesiaca (a to vzhľadom na možné chyby v simulácii, ktorá šance odhadovala na 1 : 45 až 1 : 4).
Sebastian Elser z University of Zürich uviedol, že nové odhady pre pravdepodobnosť existencie satelitov planét veľkosti Mesiaca môžu pomôcť pri hľadaní planét mimo Slnečnej sústavy. Takéto veľké mesiace totiž môžu mýliť prístroje hľadajúce planéty. Avšak keď vedci vedia, že mesiace môžu byť také veľké, uľahčí im to merania.
Okrem toho mesiac obiehajúci okolo našej planéty plní jednu dôležitú funkciu - stabilizuje sklon zemskej osi. Bez neho by sa mohla v pomerne krátkom časovom období meniť, čo by malo za následok drastické zmeny v spôsobe distribúcie tepla zo Slnka po povrchu planéty. Prítomnosť Mesiaca tak vytvára stabilnejšie prostredie, v ktorom sa mohol vyvinúť život, uviedol Elser.
"Overovanie si možnosti prítomnosti mesiaca stabilizujúceho os je dobrá vec, ak sa snažíte zistiť, koľko obývateľných svetov je v galaxii," povedal Elser pre BBC News. Aj keď "nie je jedinou a ani tou najdôležitejšou" vecou, dodal.
Vďaka počítačovej simulácii vytvárania planét však zistili, že faktory, ktorých následkom bolo vytvorenie Mesiaca, mohli byť v skutočnosti bežným javom.
Posledné výsledky vedcov im okrem toho môžu pomôcť nájsť iné planéty, na ktorých by mohol byť život. Ich závery zverejní časopis Icarus.
Minulý rok vedci z Institute for Theoretical Physics na University of Zürich vo Švajčiarku a Ryuja Morishima z Laboratory for Atmospheric and Space Physics na University of Colorado v Spojených štátoch uskutočnili sériu simulácií, prostredníctvom ktorých sa chceli pozrieť na to, ako sa z malých čiastočiek mohli formovať objekty nazývané planetezimály.
Podľa najrozšírenejšej teórie Mesiac vznikol krátko po vytvorení Zeme, keď do nej narazila planéta s veľkosťou Marsu. Následne sa žeravý materiál obiehajúci okolo Zeme postupne spojil a vytvoril Mesiac, ako ho poznáme. Vedecký tím použil výsledky z jeho skoršieho výskumu pre "simuláciu N-telesa", ktorou chcel zistiť pravdepodobnosť toho, že dopady veľkého rozsahu mohli spôsobiť vytvorenie veľkých satelitov rovnakou cestou.
Ich výsledky ukázali, že existuje šanca asi 1 : 12 pre vytvorenie systému pozostávajúceho z planéty väčšej ako polovica masy Zeme a mesiaca s polomerom väčším ako polovica polomeru Mesiaca (a to vzhľadom na možné chyby v simulácii, ktorá šance odhadovala na 1 : 45 až 1 : 4).
Sebastian Elser z University of Zürich uviedol, že nové odhady pre pravdepodobnosť existencie satelitov planét veľkosti Mesiaca môžu pomôcť pri hľadaní planét mimo Slnečnej sústavy. Takéto veľké mesiace totiž môžu mýliť prístroje hľadajúce planéty. Avšak keď vedci vedia, že mesiace môžu byť také veľké, uľahčí im to merania.
Okrem toho mesiac obiehajúci okolo našej planéty plní jednu dôležitú funkciu - stabilizuje sklon zemskej osi. Bez neho by sa mohla v pomerne krátkom časovom období meniť, čo by malo za následok drastické zmeny v spôsobe distribúcie tepla zo Slnka po povrchu planéty. Prítomnosť Mesiaca tak vytvára stabilnejšie prostredie, v ktorom sa mohol vyvinúť život, uviedol Elser.
"Overovanie si možnosti prítomnosti mesiaca stabilizujúceho os je dobrá vec, ak sa snažíte zistiť, koľko obývateľných svetov je v galaxii," povedal Elser pre BBC News. Aj keď "nie je jedinou a ani tou najdôležitejšou" vecou, dodal.