Mesežnikov: V eurovoľbách došlo k mobilizácii v prospech dvoch strán, ktoré stelesňujú prebiehajúci konflikt na Slovensku

Tagy: Politológ Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024

10.6.2024 (SITA.sk) - V eurovoľbách došlo k mobilizácii voličov v prospech dvoch strán – Progresívneho Slovenska (PS) a Smeru-SD, ktoré napokon obsadili prvé dve miesta.


Tieto strany stelesňujú konflikt, ktorý sa v súčasnosti na Slovensku odohráva a polarizáciu v spoločnosti na dva tábory. Pre agentúru SITA to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu 2024

„Voličské bloky sa formovali najmä okolo týchto dvoch strán. Začalo sa to ešte niekedy v období pred parlamentnými voľbami, pokračovalo to činnosťou vlády a reakciou opozície, počas prezidentských volieb a napokon aj po atentáte na premiéra," zhodnotil. Vytvorenie dvoch veľkých voličských táborov viedlo podľa Mesežnikova k tomu, že oba politické subjekty dosiahli pri vyššej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu vysoké percentá.

Menšie strany zostali pred bránami europarlamentu

Mobilizácia však bola jednoznačne v neprospech menších strán, ktoré majú blízke postoje v otázkach, v ktorých sa profilovali PS či Smer-SD. Podľa Mesežnikova na to doplatili napríklad strany Sloboda a Solidarita (SaS) či Demokrati, ktoré zostali tesne pred bránami europarlamentu.

„Časť voličov Demokratov či SaS sa zrejme na poslednú chvíľu napokon rozhodla, že bude voliť Progresívne Slovensko. Je to aj tým, že PS sa viac zviditeľňovalo v období medzi parlamentnými voľbami a eurovoľbami," skonštatoval Mesežnikov.

Hnutie Slovensko doplatilo tiež na to, že voličov konzervatívneho spektra mu zrejme zobralo aj KDH, ktoré pôsobí v Európskom parlamente dlhšie ako Matovičovo hnutie.

Slabý úspech Hlasu

Za slabým výsledkom vládneho Hlasu-SD vidí politológ jednak spomínanú mobilizáciu v prospech Smeru-SD a tiež fakt, že pozícia tejto strany je v európskych otázkach neurčitá a nie je veľmi jasné, čo vlastne presadzuje. Ďalším faktorom bola skutočnosť, že Peter Pellegrini už nebol predsedom strany a nezúčastňoval sa na jej komunikačných aktivitách.

„Nový predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok je kontroverzná postava a je možné, že niektorým voličom Hlasu z parlamentných volieb tak celkom nevyhovuje. Je vnímaný ako stúpenec Smeru a Fica," domnieva sa Mesežnikov. Slabá a neurčitá bola podľa neho aj eurokampaň Hlasu-SD.

„Zviditeľnili sa až po atentáte heslom, že Slovensko je zranené, zachráňme ho spoločne. Ale keby neprišlo k tejto strašnej udalosti, čo by využili na oslovenie voličov?" podotkol Mesežnikov.

Skutočnosť, že Branislav Ondruš prekrúžkoval jednotku kandidátky Hlasu-SD Branislava Becíka pripisuje tomu, že štátny tajomník Ondruš sa dlhšie pohybuje v politike a je známejší, zatiaľ čo nitriansky župan Becík je vnímaný predovšetkým ako regionálny politik.

 

SNS sa v eurovoľbách nedarí

Slovenskej národnej strane (SNS), ktorá dosiahla v eurovoľbách podporu len 1,90 percenta, mohol prebrať voličské hlasy Smer-SD aj hnutie Republika.

„SNS v európskych voľbách tradične prehráva, pretože má divnú európsku agendu a nie je v tejto téme veľmi zrozumiteľná. Republika, ktorá je radikálne eurofóbna, bola pre voličov presvedčivejšia," zhodnotil Mesežnikov.

Uhrík sa zviditeľňoval

Republike podľa neho zároveň hralo do kariet, že hnutie malo aj v poslednom volebnom období svojho zástupcu v europarlamente - Milana Uhríka, ktorý sa dosť zviditeľňoval.

„V parlamentných voľbách zobral Republike hlasy Smer-SD, ale v eurovoľbách sa im pri nižšej účasti podarilo v podstate zopakovať výsledok Kotlebovej ĽSNS, na kandidátke ktorej sa Uhrík pred piatimi rokmi dostal do Európskeho parlamentu," dodal Mesežnikov.

V týchto eurovoľbách dosiahlo hnutie Republika výsledok 12,53 percenta, strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko úplne pohorela a získala 0,48 percenta hlasov voličov.


Zdroj: SITA.sk - Mesežnikov: V eurovoľbách došlo k mobilizácii v prospech dvoch strán, ktoré stelesňujú prebiehajúci konflikt na Slovensku © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Politológ Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024