Merkelová nepovedala, kedy Nemecko prestane využívať uhlie

Bonn 15. novembra (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu na klimatickej konferencii OSN v Bonne (COP23) označila globálne otepľovanie za "osudnú otázku" pre ľudstvo. Sklamala však environmentálnych aktivistov, keď odmietla stanoviť termín, dokedy jej krajina prestane využívať uhlie.


Ekologické skupiny a rozvojové krajiny vyzvali Merkelovú, aby využila bonnské rozhovory o klíme na oznámenie, kedy Nemecko vyradí z prevádzky uhoľné elektrárne - ako to jej vláda už urobila v prípade jadrových elektrární, píše agentúra AP.

Merkelová priznala, že spaľovanie uhlia na výrobu elektrickej energie patrí k dôvodom, prečo Nemecko v súčasnosti nesmeruje k zníženiu svojich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2020 v porovnaní s úrovňou roku 1990.

"Teraz, koncom roka 2017, vieme, že nám ešte celý kus chýba," povedala Merkelová. Pri plnení nemeckých cieľov podľa nej musí zohrať významnú úlohu práve uhlie, zodpovedné za približne polovicu emisií skleníkových plynov tejto krajiny. Nemecko pomocou uhlia produkuje asi 40 percent svojej elektriny. AP pripomína, že pritom využíva aj lignit, druh hnedého uhlia, ktorý je považovaný za jedno z najviac znečisťujúcich fosílnych palív.

Merkelová dodala, že otázka využívania uhlia bude už v najbližších dňoch témou rokovaní o vytvorení novej spolkovej koaličnej vlády, ktoré jej kresťanskí demokrati (CDU/CSU) vedú s liberálmi z FDP a Zelenými.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý na konferencii vystúpil hneď po kancelárke, povedal, že jeho krajina je zaviazaná ukončiť používanie uhlia do roku 2021. Francúzsku to však uľahčuje fakt, že už takmer nemá uhoľné elektrárne a v krajine naďalej prevažuje jadrová energetika.

Ukončenie využívania uhlia v nadchádzajúcich rokoch oznámilo už viacero ďalších krajín vrátane Británie, Kanady či Talianska.

Macron tiež navrhol, aby Európa zaplnila medzeru vo financovaní Medzivládnej komisie pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorú zanechajú USA po rozhodnutí zastaviť svoje príspevky pre túto odbornú skupinu pod záštitou OSN. Francúzsko je na takúto výzvu pripravené, zdôraznil Macron za potlesku delegátov.

Témou aktuálnej konferencie o klíme v Bonne, ktorá potrvá do piatka (17. novembra) je najmä konkrétne napĺňanie Parížskej dohody o klimatickej zmene. Podujatie sa koná aj na pozadí avizovaného odstúpenia Spojených štátov od tejto dohody.

Posledné tri dni konferencie patria rokovaniam na vládnej úrovni, na ktoré pricestovali aj politickí lídri i početní ministri zo 195 štátov sveta.

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredajšom úvode týchto - oficiálne ministerských - rokovaní vyzval všetky krajiny na väčšie odhodlanie i spoločné úsilie pri ochrane klímy.

"Klimatická zmena je určujúca hrozba našich čias," citovala agentúra DPA Guterresa. Podľa jeho slov má svet možno už len päť rokov na podniknutie opatrení, ktoré by viedli k splneniu najambicióznejšieho cieľa - udržania globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Guterres sa však domnieva, že ciele aj ostrého znižovania emisií sú naplniteľné. Poukázal na údaje, podľa ktorých veľké rozvojové krajiny ako Čína a India prekonávajú takéto svoje ciele, ako na dôkaz, že hospodársky rast je možný dosahovať aj pri obmedzení využívania fosílnych palív.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR