Mentálnu anorexiu má čoraz viac mladých, trpia ňou i 12-ročné deti

Bratislava 19. októbra (TASR) - Mentálnou anorexiou trpí čoraz viac mladých ľudí, upozornili detskí lekári. Ide o poruchu príjmu potravy, pri ktorej človek zámerne chudne tým, že si odopiera jedlo. Vyskytuje sa najmä u dospievajúcich dievčat, môže sa však objaviť aj u chlapcov. Vek sa posúva do nižších kategórií, trpia ňou už 12-roční.

Vlani ošetrili v odborných ambulanciách detskej nemocnice na bratislavských Kramároch asi 200 detí s touto poruchou. Desiatky z nich museli hospitalizovať, niektoré i na psychiatrii. "Mentálnou anorexiou trpí v celej populácii asi 0,1 až 0,3 percenta. Pred rokom 1989 bolo u nás takýchto ochorení podstatne menej," povedal lekár Ján Šuba z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave.

Takto poznačené deti svoj problém pred rodičmi taja. "A práve oni by mali rozoznať, že niečo nie je v poriadku. Ak dieťa neje a klesá mu hmotnosť, treba to riešiť a hľadať pomoc," povedala lekárka Ľubica Tichá. Odborníci v takýchto prípadoch obyčajne konštatujú podvýživu rozličného stupňa. Tá má vplyv na hormonálne riadenie organizmu a metabolické funkcie. Časom tak môže dievčatám vynechávať menštruácia, zníži sa im telesná teplota, srdcová frekvencia, objaviť sa u nich môže osteoporóza či porucha rastu.

Psychické a osobnostné charakteristiky pacientov s mentálnou anorexiou sú často podobné. "Ide o tvrdohlavosť, egocentrizmus, nadmernú žiarlivosť a súrodeneckú rivalitu, sklon k nutkavej pedantérii, precitlivenosť na kritiku a nastavenie sa na výkon," povedala Tichá.

Extrémna podvýživa s odmietaním potravy je podľa nej u niektorých pacientov taká nebezpečná, že na záchranu života je niekedy nutné použiť rôzne spôsoby prijímania potravy. Lekári sa však prioritne snažia podávať potravu cez ústa, keďže "podávanie výživových roztokov do žily má svoje úskalia". Ak potom pacient dosiahne určitú hmotnosť, nasleduje psychoterapia so psychiatrom a psychológom.

Mentálnu anorexiu treba brať podľa lekárov v širšom sociokultúrnom kontexte. "V súčasnej spoločnosti sa často kladie dôraz na zovňajšok, ideálnu hmotnosť a tiež výkon," povedala Tichá. Adolescenti majú mať pritom denný príjem do 2400 až 2700 kcal. Dieťa v puberte je totiž v období prudkých zmien, čo si vyžaduje vysoký kalorický príjem.

Liečbu podľa Šubu lepšie zvládajú osobnostne intaktné deti. "Kedy dievčatá majú len určitú črtu nastavenia, napríklad chcú pracovať v modelingu, začnú vedome chudnúť, až sa dostanú do situácie, že im prestane chutiť. V týchto prípadoch je úspešnosť v liečbe najlepšia," povedal.

Z dospelých sa tretina pacientov vylieči úplne, tretina prechádza do obezity a zvyšná tretina recidivuje. "U detí je prognóza lepšia ako u dospelých a výsledky liečby u nás sa nelíšia oproti výsledkom liečby v rozvinutých krajinách," dodala Tichá.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR