Menšiny v Rusku žiadajú o azyl v USA

VIch príslušníci, ktoré žijú na Kubáni - batumskí Kurdi (Kurmančovia), Chemšilovia (poislamčení Arméni) a Jezidi (Turkomeschetinci) sa obracajú na vládu USA s prosbou, aby im udelila štatút utečencov. Pred rokom takúto žiadosť poslali Kurmančovia a teraz sa k nej pripojili aj predstavitelia Jezidov.
Po počiatočnej zdržanlivosti sa americké úrady začali touto žiadosťou oficiálne zaoberať a nemožno vylúčiť, že Kurdi a Jezidi, spolu asi štyritisíc ľudí, vycestujú do USA. V nedávnej minulosti tak už urobili vyše štyri tisícky Turkomeschetincov žijúcich na Kubáni, ktorí si toto rozhodnutie nevedia vynachváliť.
Príslušníci týchto menšín sa prisťahovali do Krasnodarského kraja z Arménska a zo stredoázijských republík - Kirgizska, Kazachstanu a Azerbajdžanu - koncom 80. rokov. V roku 1944 ich tam na Stalinov príkaz násilím deportovali a Jezidi odišli z Arménska po veľkom zemetrasení a v dôsledku konfliktu v Náhornom Karabachu.
„Všetci teraz rozprávajú o Beslane. Áno, je to veľká tragédia, no väčšina našich rodín každodenne prežíva svoje malé Beslany,“ povedal Izvestijám Achmad Čolojan, predstaviteľ jezidskej menšiny. „Rodičia nemajú ruské občianstvo, ktoré nám úrady v Krasnodarskom kraji odmietajú priznať. Takmer denne nás milicionári a úradníci imigračných úradov oberajú o peniaze a naše deti potom nemajú čo jesť ani si čo obliecť do školy.“
Situácia menšín môže byť po 1. januári 2006 ešte katastrofálnejšia - vtedy na území Ruskej federácie stratia platnosť sovietske osobné doklady, pričom menšiny iné nemajú. Olej do ohňa nedávno prilial aj gubernátor Krasnodarského kraja Alexander Tkačev, ktorý Izvestijam povedal, že „nie je dobré, keď je tej či onej národnosti príliš mnoho“.

(apl, Izvestija)