Menšiny majú zásadné pripomienky k jazykovému zákonu

Kálmán PetőczBRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – Okrúhly stôl (OS) Maďarov na Slovensku, ktorý združuje 50 maďarských inštitúcií podporujúcich maďarské menšinové vzdelávanie a kultúru má k novele jazykového zákona niekoľko zásadných pripomienok. Ako uviedol dnes na tlačovej besede jeden z hovorcov OS Kálmán Petőcz, už zdôvodnenie zákona, podľa ktorého novelu si vyžiadala nevyhovujúca situácia v používaní slovenského jazyka vo verejnom styku, nie je podľa neho dostatočné. Zdôraznil, že tvrdenia o nedostatočnom postavení slovenského jazyka na južnom Slovensku nezodpovedajú realite. „Môžu sa vyskytnúť ojedinelé nedostatky, ale tie nemajú systémový charakter,“ povedal.


Podľa Petőcza trend je celkom opačný. V mestách a obciach so zmiešaným obyvateľstvom jazyk menšiny výrazne ustupuje z verejného života. Poskytovatelia verejných služieb používajú v styku so stránkami primárne a často výhradne slovenčinu. Jazyk písomného styku s úradmi je výhradne slovenský. Zároveň upozornil, že dvojjazyčné označenia sa nepoužívajú ani v tej miere, ako to umožňuje platná legislatíva.

Zákon rozširuje podľa Petőcza pojem štátneho jazyka na celú oblasť verejného styku. Nikde však nedefinuje, čo je verejný styk a kde sú hranice medzi stykom úradným, verejným a súkromným. Petőcz tiež kritizoval, že v zákone sa podriaďujú humanitárne aspekty ideologickým, pričom mal na mysli komunikáciu lekára s pacientom, keď členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Táto komunikácia personálu sa podľa neho zaraďuje do sféry úradného styku, čo považuje za nenáležité.

OS prekáža aj vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne. Podľa OS to znamená neúmerné zaťaženie pedagóga, ktoré nie je náležite odmenené. Aj príprava na vyučovaciu hodinu maďarského jazyka a literatúry má byť vyhotovená aj v slovenskom jazyku, čo môže viesť k tomu, že sa postupne začne upúšťať od vedenia dokumentácie v menšinovom jazyku.



Organizácie združené v OS požiadali z týchto dôvodov prezidenta Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal novelu jazykového zákona. Hlavným dôvodom však podľa Petőcza je, že zákon opätovne zavádza ustanovenie o sankciách. Petőcz upozornil, že rozsah porušení zákona je široký, ale "jazykový dohľad" budú robiť len dvaja zamestnanci ministerstva kultúry. Výsledkom môže byť selektívne sankcionovanie nepohodlných subjektov.

Petőcz tiež upozornil, že celá filozofia zákona je postavená na uprednostňovaní národného princípu, pričom štát od príslušníkov menšín vyžaduje dodržiavanie občianskeho princípu. "Tento nesúlad je zdrojom trvalého latentného napätia," zdôraznil.

OS podľa Petőcza chápe citlivosť otázky používania slovenského jazyka na južnom Slovensku, najmä v obciach, kde Slováci tvoria početnú menšinu. Riešenie však vidí nie v uprednostňovaní jedného alebo druhého jazyka, ale v zavedení osobitného jazykového režimu na tomto území. Ak by podľa Petőcza prezident zákon podpísal, poslanci NR SR by sa mali obrátiť na Ústavný súd SR. Treba však detailne zanalyzovať rozhodnutie tohto súdu z roku 1997, ktoré sa týkalo používania jazykov menšín. O prípadnej občianskej neposlušnosti v prípade spornej novely je podľa Petőcza priskoro hovoriť. OS podľa neho pravidelne svoje postoje konzultuje aj so zahraničnými organizáciami.

Podľa člena OS a psychiatra Pétera Hunčíka je otázne, komu zákon s atmosférou 19. storočia poslúži. "Prečo jediný jazyk, ktorý frustruje Slovákov je Maďarčina," opýtal sa. Podľa neho žiadny normálny politik nerozmýšľa o zmene hraníc. Kto by našiel päť percent Maďarov, ktorí chcú zmenu hraníc, zaplatí mu zájazd na Havajské ostrovy. V súvislosti s maďarskou stranou JOBBIK Hunčík uviedol, že všade vo svete existujú extrémistické strany, dôležité však je, aby sa nedostali do centra verejného života.

Novela, ktorú schválil na poslednej schôdzi parlament, sprísňuje dohľad nad používaním slovenčiny a zavádza pokuty do päťtisíc eur po prvom upozornení "jazykovej polície" slovenského ministerstva kultúry. V zdravotníckych a sociálnych zariadeniach budú môcť hovoriť s klientmi v jazyku menšiny len v obciach na národnostne zmiešanom území. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne, doteraz sa to týkalo len pedagogickej dokumentácie. Pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku.

SITA