Menšinová vláda Erny Solbergovej zostáva po voľbách v Nórsku pri moci

Oslo 11. septembra (TASR) - Nórska menšinová vláda zostane pri moci aj po dvojdňových parlamentných voľbách, ktoré sa konali v nedeľu a v pondelok.


Na základe sčítania 95 percent hlasov získala Konzervatívna strana (Höyre) premiérky Erny Solbergovej a tri koaličné strany 89 kresiel v 169-člennom parlamente (Storting), pričom na udržanie väčšiny bolo potrebných minimálne 85. Štvorkoalícia mala od volieb pred štyrmi rokmi 96 mandátov, uviedla agentúra DPA.

Stredoľavicový blok pod vedením Strany práce (AP) získal 80 kresiel.

"Dostali sme podporu na ďalšie štyri roky," vyhlásila 56-ročná Solbergová, ktorá je premiérkou od roku 2013. Jej Konzervatívna strana avizovala v prípade zisku ďalšieho štvorročného mandátu zníženie daní.

V uplynulých štyroch rokoch stála Solbergová na čele menšinovej vlády, ktorú tvorili jej konzervatívci a pravicovo populistická Pokroková strana (FrP). Koalíciu podporovali Kresťanská ľudová strana (KrF) a liberálna strana Venstre. Solbergová vyhlásila, že v tejto spolupráci chce pokračovať.

Veľkou prehrou sú voľby pre Stranu práce, ktorú vedie Jonas Gahr Störe. Ten uznal svoju porážku a zablahoželal Solbergovej. Hoci výsledok označil za "veľké sklamanie", sľúbil, že AP sa vráti a "bude určovať agendu" v Nórsku.

AP sa paradoxne stala so ziskom 27,4 percenta hlasov najsilnejšou stranou. V porovnaní s rokom 2013 však prišla o 3,4 percenta hlasov, čo je najviac zo všetkých strán.

Pohoršili si však aj vládnuce strany. Solbergovej konzervatívci skončili na druhom mieste so ziskom 25,2 percenta hlasov (pokles o 1,7 percenta). Pokroková strana dostala 15,4 percenta hlasov (pokles o 0,9 percenta) a skončila tretia. Členom jej mládežníckej organizácie bol kedysi masový vrah Anders Behring Breivik.

Do Stortingu sa dostalo celkovo deväť strán. Volebná účasť dosiahla 77,6 percenta. Konečné výsledky sa očakávajú v najbližších hodinách.

Nórsko s 5,23 miliónmi obyvateľov sa považuje za najrozvinutejšiu krajinu sveta. Výrazne jej pomohol objav prvého výdatného ložiska ropy koncom 60. rokov. Súčasný pokles cien tejto suroviny však viedol k nižším príjmom do štátnej pokladnice a strate tisícok pracovných miest. Miera nezamestnanosti sa tak zvýšila na 4,5 percenta. Medzičasom však ekonomika opäť začala rásť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR