Meno Alvar Aalto je vo svete umenia skutočným pojmom

Kuortane/Bratislava 3. februára (TASR) - Fínsky architekt a dizajnér Alvar Aalto je považovaný za nestora modernej fínskej architektúry. V sobotu 3. februára uplynie 120 rokov od jeho narodenia.


Medzi jeho najznámejšie stavby patrí kongresové a koncertné centrum Hala Finlandia v Helsinkách a Helsinská technická univerzita v Espoo. Okrem architektúry sa Aalto venoval aj dizajnu nábytku, textilu a výrobkom zo skla. Príkladom jeho legendárneho umenia je nepravidelná sklenená váza Savoy, ktorá zožala mimoriadny úspech na svetovej výstave vo francúzskej metropole Paríži v roku 1937 a stala sa ikonou fínskeho dizajnu.

Alvar Aalto sa narodil 3. februára 1898 vo fínskom Kuortane. Po štúdiu architektúry na univerzite v Helsinkách si v roku 1923 otvoril vlastný ateliér v meste Jyväskylä, kde prijímal svoje prvé samostatné zákazky. O štyri roky neskôr sa presťahoval a založil si nový ateliér spolu s uznávaným architektom Erikom Bryggmanom. Pre rozvoj fínskej architektúry mala mimoriadny význam ich spoločná práca na projekte výstavy k 700. výročiu mesta Turku v roku 1929, ktorá otvorila vstup severských krajín do obdobia funkcionalistickej architektúry. Aalto sa vypracoval na vplyvného architekta škandinávskeho moderného hnutia a stal sa členom národného kongresu modernej architektúry (Congres International d'Architecture Moderne).

V 30. rokoch 20. storočia tvorba mladého Aalta úspešne prekročila hranice Fínska. V roku 1939 sa zúčastnil svetovej výstavy v americkom New Yorku, kde s veľkým úspechom reprezentoval fínsku architektúru. Jeho projekt fínskeho pavilónu, ktorý bol oslavou svetla a tieňov fínskeho lesa, označili odborníci za dielo génia.

Ako hosťujúci profesor architektúry na inštitúte Massachusetts Institute of Technology v Spojených štátoch amerických (USA) pôsobil Alvar Aalto v rokoch 1946-1948. Popritom bol predsedom združenia fínskych architektov. V roku 1955 sa stal členom fínskej akadémie, ktorej v rokoch 1963 až 1968 predsedal.

V ranom období svojej tvorby bol Aalto skôr klasickým architektom, neskôr sa cez symbolizmus a funkcionalizmus dostal až k veľmi osobitému štýlu škandinávskej architektúry. Nechával sa inšpirovať prírodnými štruktúrami a pôsobením prírody na človeka. Pri svojej bohatej práci používal kvalitné prírodné materiály, okrem dreva, kameňa a skla tiež mramor a žulu. Jeho architektonický podpis nesú rôzne druhy stavieb, od obytných domov, cez občianske centrá, knižnice až po kostoly. Alvar Aalto bol majstrom formy a projektovania a dokázal uspôsobiť budovu všetkým potrebám jej obyvateľov či užívateľov. Jeho stavby stoja okrem Fínska v Nemecku, v USA a vo Švédsku.

Vďaka novátorstvu vo svojej tvorbe sa stal velikánom fínskej i svetovej architektúry, ktorého prezývali "Otec modernizmu". Alvar Aalto zomrel 11. mája 1976 v Helsinkách vo veku 78 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR