Od olympijského triumfu Miloslava Mečířa v Soule nedávno uplynulo 20 rokov, ale svetoví odborníci nezabúdajú na výnimočné herné prednosti bývalého slovenského tenistu. Magazín Tennis Week ho ...
NEW YORK 14. novembra (WEBNOVINY) - Od olympijského triumfu Miloslava Mečířa v Soule nedávno uplynulo 20 rokov, ale svetoví odborníci nezabúdajú na výnimočné herné prednosti bývalého slovenského tenistu. Magazín Tennis Week ho zaradil hneď na začiatok svojho výberu troch najlepších hráčov modernej éry "bieleho športu" podľa elegancie prejavu na dvorci a celkového prístupu. Až za 44-ročným bojnickým rodákom sa ocitli bývalé austrálske jednotky svetových rebríčkov Ken Rosewall a Evonne Goolagongová.
Špeciálne miesto v pamäti fanúšikov si kapitán daviscupového tímu SR vyslúžil svojím štýlom, noblesou a fascinujúcimi schopnosťami, píšu tenisoví historici Raymond Lee a Stavo Craft. Finalistu US Open 1986 velebia napríklad takýmito vetami: "Len zriedka sme mohli sledovať hráča so skvostnejšou kombináciou schopností a harmónie. Mečíř mal úžasnú prácu nôh a rýchlosť. Niekoľkými krokmi dokázal pokryť celý dvorec a využívať svoje nevšedné údery. Z toho, ako bleskovo sa dostával k loptičke, preňho vyplývala možnosť počkať zlomok sekundy a nesignalizovať nasledujúci ťah. Taký ohromujúci cit v ruke a zmenu tempa sme zažívali málokedy predtým i potom."
Autori si pomáhajú aj citovaním Herberta Warrena Winda z The New Yorkeru: "Výmeny konštruoval úplne inak, ako je bežné. Vedel striedať rytmus na príjme i pri vlastnom podaní. Zvládal však aj tvrdé prestrelky. Súper potreboval búšiť tak dobre, ako napríklad Lendl v onom newyorskom grandslamovom finále, pretože Mečíř bol nepretržite pripravený čosi vymyslieť."
Tennis Week pridáva aj ďalšie spomienky a charakteristiky: "Presne ako neskôr Andre Agassi často vstupoval pred základnú čiaru a zasahoval loptičku už pri stúpaní. Rovnako ako Agassi disponoval asi najlepším returnom vo svojej ére. Zvládal aj vymanenie sa z defenzívy jediným úderom, ktorým preberal kontrolu nad fiftínom. Mal excelentné voleje a jeho prípravné údery boli ťažko čitateľné vďaka krátkemu švihu." Lee a Craft konštatujú, že síce čitateľom poskytli stručný popis Mečířovej hry, ale vraj nemajú nárok dostatočne vyjadriť, ako opantávajúco si počínal: "Vo vrcholnej forme bol takým pôsobivým tenistom, že občas bolo zložité sledovať aj jeho protivníka - strhával totiž na seba všetku pozornosť."
SITA