ME: Zlatý Slafkovský a bronzový Martikán boli úlohe záchranárov

Banská Bystrica 6. júna (TASR) - Po príchode slalomárov na divokej vode z ME v slovinskom Tacene zavládla povznesená nálada aj vo vrcholovom stredisku VŠC Dukla. Riaditeľovi Romanovi Benčíkovi blahoželal k dvom medailám na diaľku aj kolega zo Športového centra polície Juraj Minčík s poďakovaním, že zlatý Alexander Slafkovský a bronzový Michal Martikán zachránili slovenský vodný slalom. Pre Romana Benčíka sú dve medaily veľmi vzácne, vôbec prvé, ktoré pribudli do strediska po jeho aprílovom nástupe do funkcie.


V rodine Slafkovských sa schyľovalo na 'pumpárske' oslavy, aspoň v tomto duchu sa vyjadril ešte pred finále Alexander Slafkovský st., otec zlatého šampióna. "Oco nestál na každej pumpe, šoféroval, ja som sedel vzadu a v Bratislave sme sa vystriedali," zasmial sa. "Moja najväčšia oslava teda bola doma, keď som si ľahol do postele, pretože sme prišli asi o druhej v noci. So snúbenicou Jelkou sme si stihli len pripiť a unavení išli spať."

Finálová jazda Alexandra Slafkovského vyvolala zaslúženú pozornosť. "Teraz je čerstvá, možno aj preto sa mi zdá najvydarenejšia v kariére. Mám však za sebou aj iné, napríklad z tohto roku na Medzinárodnom tatranskom slalome. Pamätám si ich, uchovávam, vkladám videá do archívu. Zatiaľ je však na prvom mieste hitparády táto zlatá z Tacenu."

Alexander Slafkovský vníma v diaľke olympijské Tokio 2020, no zatiaľ len cez veľkú hmlu. "Prirovnal by som ju ku Chopku, keď nevidno na meter. Z roka na rok sa bude vyjasnievať a ak zdravie i forma vydržia, tak určite rok pred olympiádou neskončím, ale pokúsim sa o miestenku zabojovať. Nepochybne by to bol môj posledný pokus v kariére."

Najmä zdravie si treba ustrážiť a Alexander Slafkovský si to naplno uvedomuje. "Čoraz viac a pravidelne regenerujem, navštevujem fyzioterapeuta, aby telo neštrajkovalo. Od šiestich rokov som ho nešetril a dosť ho zodieral. Zatiaľ dlhodobé problémy nemám, len netreba nič preháňať a do prípravy viac zapájať rozum."

Bilancia Alexandra Slafkovského na ME je pozoruhodná, už desakrát nepretržite za sebou, vrátane hliadok, nezostal na nich bez medaily, čo sa nikomu nepodarilo. "Je to pre mňa štatistická novinka, asi som nejaký európsky pretekár. Lepšie je však európsky ako žiadny, ja len verím, že už tohto roku na svetovom šampionáte to bude o inom prívlastku."

Vodný slalom napriek veľkej sledovanosti a komerčnej príťažlivosti nie je o finančných odmenách, čo možno považovať za anomáliu. "Sme naozaj taký šport, kde sa nezarába, po kariére si určite nebudem môcť vyložiť nohy na stôl," vysvetľuje Alexander Slafkovský. "Je to o medaile a o potľapkaní po ramene, či je to európsky, svetový šampionát, alebo preteky Svetového pohára. Jedine, kde si môžeme vyjazdiť peniaze, je asi 3500 eur za celkové prvenstvo vo sveťáku. Nie je to zárobková činnosť, často mám pocit, že sa naše výsledky nevedia na príslušných miestach oceniť. Máme rodiny, hypotéky, musíme z niečoho žiť, výsledkami síce vyvolávame radosť, no to je všetko. Vôľa niečo riešiť hore v ICF chýba. Tendencia, keď sa cez preteky World Series, iniciované Richardom Galovičom, mohlo dopracovať k nejakým financiám, dobre nedopadla a ICF to vnímala ako podraz, odvtedy sa nič nerozhýbalo."

Bronzový Michal Martikán podal po finále aj pozoruhodný šprintérsky výkon. "Ešte nikdy som rýchlejšie ku stupňom nebežal ako v Tacene," zabával sa. "Ani primerane oblečený som nebol, postavil som sa ne priamo z vody. Je to pre mňa nová skúsenosť a dúfam, že sa nebude opakovať. Verím, že nabudúce sa už pokojne budem môcť prezliecť a na stupne sa dôkladne pripraviť."

Michal Martikán sa ospravedlnil stredisku Dukla, že vzhľadom na výraznú podporu mu priniesol z ME 'len' bronz. "Treba povedať niekedy humorne aj to, čo je v podstate pravda. Zlaté medaily mám stále na dosah, a to je dobré. Keby to tak nebolo, asi by som nepokračoval. Je veľa vecí, ktoré môžem zlepšiť a možno prídu aj lepšie umiestenia ako toto skvelé tretie miesto."

Svetielko nádeje vydržať až do olympijského Tokia 2020 u Michala Martikána bliká. "Na takéto úvahy je zatiaľ dosť času, aj keď letí strašne rýchlo. Veď ešte nedávno sme prišli z olympijskej Atlanty a vyše 20 rokov je preč. Nejaká vnútorná vízia však existuje, bez nej by to nebolo ono."

Na medaily si vyhradil doma Michal Martikán pomerne nenápadné miesto, len z ME ich má, vrátane hliadok, 21. "Jednu izbu som naplnil a musím porozmýšľať ako ďalej. Odložil som si ich zodpovedne, no tak, aby bili do očí, som ich nevystavil."

Tréner a otec Jozef Martikán pochválil rozhodcov. Ešte do nedávnej minulosti vznikali veľké problémy pri posudzovaní sporných okamihov, no Tacen bol jasnou výnimkou a dopadol na výbornú. Objektívnosť si zachovali aj v momente, keď pripravili o medailu domáceho Savšeka a Michal Martikán sa mohol radovať z bronzu. "Ja som Savčeka odsledoval a ťuk som videl," spomína si na dôležitý okamih Jozef Martikán. "Aj ďalší okrem mňa to potvrdili, problém nastal v tom, že hneď v systéme nenaskočil a my sme nemohli nič robiť, pretože vo finále nemôžeme podať protest. Rozhodca, ktorý si nebol istý, posunul rozhodnutie na videorozhodcu, preto sa tak dlho čakalo."

Aj nemedailový kajakár Jakub Grigar doplnil slalomársku skupinku, ktorá pre stredisko Dukla vybojovala cenné výsledky. "Nie som nespokojný, no ani spokojný, lebo viem, že som mal na lepší výsledok ako ôsme miesto. Vybojoval som súboj s vodou, ktorej sa ťažko odporuje. Som mladý, no neuvažujem o tom, že ešte len dozrievam. Aj v mladosti môžete byť maximálne úspešný, o tom je vodný slalom. Niekedy voda spolupracuje so 14-ročným chalanom a vyrovná sa 30-ročnej skúsenej hviezde. Ja mám pred sebou ešte dlhú cestu a je na čom pracovať. Necítim sa ešte na to, že už patrím do svetovej špičky, určite sa do nej nezaraďujem."


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR