Maximálna dĺžka väzby sa predĺžila na päť rokov

BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) - Vláda schválila návrh zmeny Trestného poriadku, podľa ktorého sa má predĺžiť maximálna dĺžka väzby zo štyroch na päť rokov. Platiť to má pre ľudí, ktorí sú trestne stíhaní pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie. "Ministerstvu spravodlivosti aj mne osobne záleží na tom, aby sa páchatelia tých najzávažnejších ťažkých zločinov nedostávali tak ľahko na slobodu, " povedal po rokovaní kabinetu minister spravodlivosti Štefan Harabin. Podľa jeho slov len naprávajú chyby jeho predchodcu pri rekodifikácii Trestného poriadku.




Materiál bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a do parlamentu mieri krátko pred možným prepustením Róberta O. z väzby. Údajný šéf východoslovenského gangu dostal od Špeciálneho súdu doživotie, ale odvolal sa. Na slobodu by sa mohol dostať podľa súčasnej legislatívy v apríli.

Pred pár dňami aj poslanec Daniel Lipšic podal návrh, ako zmeniť lehotu väzby. Podľa neho by sa do jej dĺžky nemala započítať čas odvolacieho konania po odsudzujúcom rozsudku prvostupňového súdu. Štefan Harabin odmietol, že by ministerským návrhom reagoval na návrh Lipšica, ktorého označil za "truhlíka v práve", s odôvodnením, že by tak Lipšicov návrh akceptoval. Podľa Harabina je protiústavný, lebo umožňuje časovo neohraničenú väzbu. "Veď to ani najtotalitnejšie režimy nemali, tak ako väzba na Guantanáme a bez rozhodnutia súdu. Je to neústavný paškvil," povedal Harabin. Podľa ministra Harabina návrh pripravovali dlhšie, ale nezverejnili to, aby nenastali obštrukcie v už začatých prípadoch. "Veď pán Lipšic už viackrát verejne vyhlásil, že má svojich ľudí na ministerstve a dozvedel sa, že to pripravujeme," komentoval Harabin skutočnosť, že s návrhom prichádza rezort spravodlivosti krátko po Lipšicovi.


Generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa viac prikláňa k návrhu ministerstva spravodlivosti. "Mne sa tieto novelizácie nepáčia, ale je to jediný spôsob, ako ponechať tohoto (Róberta O. - pozn. red.) do právoplatnosti rozsudku vo väzbe," povedal Trnka. Postup ministerstva označil za klasický a v súlade s právom, Lipšicov návrh je podľa neho pravdepodobne v rozpore s ústavou.

Daniel Lipšic na tvrdenia o neústavnosti jeho návrhu reagoval argumentom, že Trestný poriadok už aj v súčasnosti umožňuje v niektorých prípadoch spočívanie, teda nezapočítavanie istých časových úsekov do času väzby, napríklad ak je obvinený vo väzbe v cudzine alebo si úmyselne ublížil. Ďalej pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu počíta lehotu väzby len dovtedy, kým nie je vynesený prvostupňový rozsudok a to bez ohľadu na to, či je oslobodzujúci alebo odsudzujúci. "Po tomto rozsudku, ak je odsudzujúci, už obmedzenie osobnej slobody nie je založené na rozhodnutí o väzbe, ale práve na rozsudku," povedal Lipšic.

Podľa schváleného návrhu novely Trestného poriadku by sa mohla predĺžiť väzba na päť rokov v prípadoch, ktoré nebolo možné pre zložitosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní, a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Súd môže rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutný čas, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.

Väzbu podobným spôsobom už raz predĺžila aj bývalá vláda v roku 2000, aby sa nemohol dostať na slobodu Mikuláš Černák. Neskôr došlo novým Trestným poriadkom k jej opätovnému skráteniu na súčasne platné maximum štyri roky.

SITA