|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. septembra 2013
Matica slovenská si spomienkovým večerom uctila A. Hlinku
Spomienková slávnosť pri príležitosti 149. výročia narodenia Andreja Hlinku sa dnes uskutočnila v Dome kultúry v bratislavskom Ružinove. Pod názvom V pamäti odkaz žije podujatie pripravil Dom Matice ...
Zdieľať
Bratislava 25. septembra (TASR) - Spomienková slávnosť pri príležitosti 149. výročia narodenia Andreja Hlinku sa dnes uskutočnila v Dome kultúry v bratislavskom Ružinove. Pod názvom V pamäti odkaz žije podujatie pripravil Dom Matice slovenskej v Bratislave, Spoločnosť Andreja Hlinku, Bratislavský samosprávny kraj a mestská časť Ružinov.
Večer sa začal krátkym historickým filmovým dokumentom, v ktorom Andrej Hlinka hovorí o svojom detstve v rodnej Černovej. Na to nadväzovala recitácia a čítanie z kníh o Hlinkovi v podaní herca Jozefa Šimonoviča. Poslucháči v zaplnenej sále sa dozvedeli o bystrom a zvedavom gymnazistovi, ktorý rád čítal noviny a zaujímal sa aj o politiku. Mrzelo ho, prečo sa Slováci musia učiť po maďarsky a prečo sú utláčaní.
Po vyštudovaní a vysvätení za katolíckeho kňaza začal pôsobiť v Ružomberku. Toto mesto sa stalo centrom národnostných nepokojov, osím hniezdom. Vážnym incidentom bola streľba uhorských žandárov do občanov v roku 1907, keď žiadali, aby kostol v neďalekej Černovej posvätil ich rodák Andrej Hlinka. O mŕtvych a utláčaných Slovákoch sa vtedy písalo aj za morom. Po väzení sa Hlinka vrátil ako kňaz do Ružomberka a na fare vytvoril priaznivé ovzdušie. Rád hrával karty aj chodil na rybačku.
Na Hlinku zaspomínal 92-ročný Pavol Brtoš, jeden z mála rodákov, ktorí ho osobne poznali. Ako 15-ročný študent bol na Hlinkovom pohrebe Richard Marsina. "V presklenej truhle som ho videl. Boli tam davy ľudí, ktorí cestovali vlakmi," povedal Marsina.
"Bez Andreja Hlinku by sme nemali kultúrny dom, pretože on začal zbierku aj sa staral o jeho výstavbu. Máme po ňom viac objektov i pomenované verejné priestory. Bol otcom národa a aj keď pôsobil na viacerých miestach, v našom meste bol najviac. Bol v ňom väznený aj poslancom. Bol mužom činu, jeho úsilie, odvaha a odkaz ľuďom je veľký aj pre súčasnosť," povedal primátor Ružomberka Ján Pavlík.
Za otca národa ho považuje aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. "Hlinka bol vo výbore Matice slovenskej spolu s Martinom Rázusom. To boli časy, keď tam boli takí čestní a charakterní ľudia bez káuz," vyzdvihol Tkáč. V závere odovzdal predsedovi KDH Jánovi Figeľovi Pamätnú medailu Matice slovenskej pri príležitosti 150. výročia jej vzniku. "Prispieva k tomu, aby sa Slováci mali lepšie," zdôvodnil ocenenie Tkáč.
Spomienky na kňaza, národného buditeľa a politika Andreja Hlinku hudbou, spevom a tancom spestril folklórny súbor Liptov z Ružomberka.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Slovenský politik a kňaz Andrej Hlinka Foto: TASR/Archív
Večer sa začal krátkym historickým filmovým dokumentom, v ktorom Andrej Hlinka hovorí o svojom detstve v rodnej Černovej. Na to nadväzovala recitácia a čítanie z kníh o Hlinkovi v podaní herca Jozefa Šimonoviča. Poslucháči v zaplnenej sále sa dozvedeli o bystrom a zvedavom gymnazistovi, ktorý rád čítal noviny a zaujímal sa aj o politiku. Mrzelo ho, prečo sa Slováci musia učiť po maďarsky a prečo sú utláčaní.
Po vyštudovaní a vysvätení za katolíckeho kňaza začal pôsobiť v Ružomberku. Toto mesto sa stalo centrom národnostných nepokojov, osím hniezdom. Vážnym incidentom bola streľba uhorských žandárov do občanov v roku 1907, keď žiadali, aby kostol v neďalekej Černovej posvätil ich rodák Andrej Hlinka. O mŕtvych a utláčaných Slovákoch sa vtedy písalo aj za morom. Po väzení sa Hlinka vrátil ako kňaz do Ružomberka a na fare vytvoril priaznivé ovzdušie. Rád hrával karty aj chodil na rybačku.
Na Hlinku zaspomínal 92-ročný Pavol Brtoš, jeden z mála rodákov, ktorí ho osobne poznali. Ako 15-ročný študent bol na Hlinkovom pohrebe Richard Marsina. "V presklenej truhle som ho videl. Boli tam davy ľudí, ktorí cestovali vlakmi," povedal Marsina.
"Bez Andreja Hlinku by sme nemali kultúrny dom, pretože on začal zbierku aj sa staral o jeho výstavbu. Máme po ňom viac objektov i pomenované verejné priestory. Bol otcom národa a aj keď pôsobil na viacerých miestach, v našom meste bol najviac. Bol v ňom väznený aj poslancom. Bol mužom činu, jeho úsilie, odvaha a odkaz ľuďom je veľký aj pre súčasnosť," povedal primátor Ružomberka Ján Pavlík.
Za otca národa ho považuje aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. "Hlinka bol vo výbore Matice slovenskej spolu s Martinom Rázusom. To boli časy, keď tam boli takí čestní a charakterní ľudia bez káuz," vyzdvihol Tkáč. V závere odovzdal predsedovi KDH Jánovi Figeľovi Pamätnú medailu Matice slovenskej pri príležitosti 150. výročia jej vzniku. "Prispieva k tomu, aby sa Slováci mali lepšie," zdôvodnil ocenenie Tkáč.
Spomienky na kňaza, národného buditeľa a politika Andreja Hlinku hudbou, spevom a tancom spestril folklórny súbor Liptov z Ružomberka.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR