Matej Tóth na ME strieborný s číslom 67 rovnako ako Blažek zlatý

Banská Bystrica 19. augusta (TASR) - Chodec Matej Tóth sa na ME v Zürichu ovenčil striebrom so štartovným číslom 67 rovnako ako Blažek zlatom pred 24 rokmi na ME v Splite na 20 km. Pozoruhodná zhoda okolností spĺňa všetky náležitosti numerológie, okultného významu čísel. Ako prvý na ne zareagoval Pavol Blažek a predviedol sa aj ako schopný recesista, keď vymyslel koláž so 67-kou. Priebeh pretekov pozeral v zamestnaní na Dukle. "Číslo 67 som si všimol, až keď bol Maťo v cieli. Požiadal som hneď grafika, aby mi urobil koláž a zavesil som ju na facebook. Táto zhoda ma potešila, delí nás 24 rokov od Splitu, vystriedalo sa niekoľko generácii a až Maťo získal medailu po fantastickom výkone."


Matej Tóth sa počas uvítania so šampanským na pôde svojho zamestnávateľa v banskobystrickej Dukle pousmial nad nápadom s kolážou. "Túto súvislosť som sa dozvedel až po pretekoch, keď mi Paľo Blažek poslal asi najoriginálnejšiu gratuláciu zo všetkých. Nápaditá koláž je dokonalá, s jeho dobovou fotografiou s číslom 67 a mojou, naozaj príjemná súvislosť. Ja si vždy všímam čísla a niečo z nich sa snažím aj vydedukovať. Pri 67-ke som sa trochu obával, či nebude nevďačná, nejako mi z toho dvojka nevychádzala, no nakoniec vytúženú medailu priniesla."



Matej Tóth v Zürichu skromne nakupoval. "Boli to symbolické darčeky, asi najcenejšia z nich bola pre všetkých medaila. Predpoludním som rýchlo bežal do Krupiny ku svokrovcomm, máme rozbitý byt a deti nie sú doma, takže som ich rýchlo išiel vystískať a stráviť s nimi niekoľko hodín. Dal som im švajčiarske papučky s veľkými kravičkami, také symbolické. Skôr sa už tešíme na spoločné chvíle, lebo odlúčenie bolo dlhé."

Banánové listy by sa nemali u Mateja Tótha stať súčasťou tréningov, aj keď spletené do formy lán vypĺňali medzery v koľajniciach na trati v uliciach mesta. "Iba ak by sme viac využívali slalomové dráhy, lebo v Zürichu bolo treba všeličo prekračovať. Keď sa človeku darí a užíva si správny deň, nič mu neprekáža, ani koľajnice, či jamy. Ja som aj písal jednému z usporiadateľov, medzinárodnému rozhodcovi Fredericovi Bianchimu, pýtal sa ma s malou dušičkou, či to bolo naozaj také zlé, ale ja som ho pochválil. Okruh bol možno technicky náročný, no atmosférou výnimočný, a to bolo lepšie ako nejaký rovný asfalt bez diváckej podpory."

Matej Tóth sa na koľajnicu nebál dokročiť. "Aj v tom najväčšom daždi bolo treba na ňu stúpiť, keď ste mláky obchádzali, dôležité bolo mať suchú stopu bez ohľadu na to, či bola ideálna."

Zapamätať si vydarený model prípravy spred ME sa oplatí. Matej Tóth: "Bude východiskový, žiada sa ho s takýmto koncom zopakovať, v niečom ešte zdokonaliť. Ďalšie dva roky budú oveľa náročnejšie, s rešpektovaním aklimatizácie, čakajú na nás majstrovstvá sveta v Pekingu, olympiáda v Riu, a tento model prípravy budeme musieť zladiť aj s aklimatizačným sústredením."

Striebro pre Hrašnovú

Kladivárky štartovali na Letzigrunde skôr ako kladivári, a tak si mohli povedať, že v atletickom chráme premiérovo túto disciplínu odhádzali. Hod kladivom sa obyčajne odvíja na vedľajších štadiónoch, na Letzigrunde náčinie predtým nikdy neroztáčali, povestný míting Weltklasse sa vždy sústredil na iné disciplíny. "Zvykli sme si na komornejšie prostredie, nie sme ani súčasťou Diamantovej ligy a ja som si atmosféru vychutnala," povedala strieborná Martina Hrašnová. "Snažila som sa ničím nerozptyľovať, to bola priorita, takže ťažko povedať, čo ma viac vyburcuje, či diváci, alebo významnosť podujatia. Ja však odkážem ďaleko hodiť aj doma na Štiavničkách na vedľajšej ploche takmer úplne sama. Je to zvyk, ak mám formu, hodím kdekoľvek."

Malá Rebeka v náručí stískala maskota šampionátu kravičku, maskota Coolyho. "A priniesla som jej aj nejaké sladkosti," zhrnula mama darčeky. "Tešila sa ráno z môjho príchodu, ani do škôlky nešla a užívali sme si spoločné chvíle. Onedlho však opäť nakrátko odídem, už tento víkend v sobotu do Varšavy, Wlodarczyková by tam rada hodila svetový rekord, ja budem pri tom a som zvedavá, ako sa to vyvinie."

Tréner Jiří Koukal naznačil aj dlhšiu spoluprácu s Hrašnovou. "Do olympiády by to mohlo vyjsť, taká je moja predstava. Mám aj ponuku z Dukly a po tých rokoch, čo som tu pôsobil, ma to teší. Keď som ju zobral pod dohľad, tak sa opäť musel riešiť tradičný problém so štyrmi otočkami. Musíme ich perfektne zvládnuť, aby sme sa vyhli neistote, či kladivo odhodí v tretej, alebo štvrtej. Najdlhší strieborný výkon odhodila po predchádzajúcich trojobrátkových už na štyri, môžem teda povedať, že vďaka štyrom otočkám vybojovala striebro. Pre zaujímavosť, v praxi sme v minulosti zaznamenali aj päťobrátkové pokusy, takto hádzal trebárs môj syn."

Rezervy Martiny Hrašnovej pomenoval Jiří Koukal presne. "Trošku zvýšiť silu, nie veľa, päť až desať percent a viac popracovať na špeciálnej, potom by sa mohla ustáliť aj na 78 metroch. Kladivom točí o niečo pomalšie ako súperky, metrami však na ne stačí, fázy hodu má lepšie."

D. Velďáková skončila šiesta

Šiesta vo finále trojskokanka Dana Velďáková vybojovala aj ďalšiu bitku, o post jednej z členov komisie športovcov EA. "Nikto nám dlho nič nedal vedieť, až včera v lietadle," upresnila. "Skončila som štvrtá, bolo to dosť šalamúnske, dvaja kandidáti z jednej krajiny byť nemohli, vyhodili jedného Fína, prihodili niekoho z mužov a ja som medzi trojku nepostúpila, boli to však malé rozdiely. Neúspešnú kandidatúru nepovažujem za prehru, bolo by síce pekné, keby ma zvolili, svet sa však nezrúti. Podstatnejšie je pre mňa šieste miesto, z minima som vyťažila maximum. Každá sezóna je iná a ja sa budem neustále snažiť pri plnom zdraví atletikou zabávať."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR