Matečná: SR sa podarilo v Únii presadiť boj proti nekalým praktikám

Luxemburg 16. apríla (TASR) - Do dvoch rokov by sa malo v krajinách EÚ zlepšiť postavenie farmárov vo vzťahu k potravinársko-dodávateľským reťazcom. Uviedla to v pondelok ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) po zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v Luxemburgu.


Ministerka upozornila, že dvojročná snaha slovenského agrorezortu zameraná na zlepšenie postavenia farmára v potravinársko-dodávateľskom reťazci zaznamenala významný úspech na celoeurópskej úrovni. Prejavilo sa to minulý týždeň, keď Európska komisia prijala návrh smernice týkajúcej sa zákazu nekalých obchodných praktík. Podľa jej slov eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan v Luxemburgu zdôraznil, že táto smernica nadväzuje na tvrdú prácu slovenského predsedníctva v Rade EÚ z roku 2016.

Hogan zároveň vyzval členské krajiny, aby sa čo najrýchlejšie dohodli na nedoriešených technických otázkach. Smernicu ešte musí odobriť aj Európsky parlament, kde je však veľká podpora pre tento návrh a existuje reálna šanca, že do dvoch rokov sa európskym farmárom zlepší ich postavenie v tomto reťazci aj podľa zákona.

"To, čo sme v roku 2016 dostali do záverov rady veľmi prácne, sa pretavilo do legislatívneho návrhu v podobe smernice," dodala ministerka. To podľa nej svedčí, že naozaj existujú nekalé praktiky v agrosektore. Pripomenula, že eurokomisia definovala štyri základné nekalé praktiky, ponechala však priestor aj na anonymné podávanie sťažností, na pomenovanie ďalších podvodov, čo je "veľká vec".

Podľa Matečnej 20 členských krajín EÚ má svoje národné legislatívne opatrenia proti nekalým praktikám. Nič však nebráni tomu, že aj na európskej úrovni bude smernica, ktorá je väčšia a otvorenejšia a dáva možnosť spresňovať nekalé praktiky a postihovať na národnej úrovni celý dodávateľsko-potravinový reťazec.

Ministerka za úspech považuje aj to, že z 28 členských krajín únie túto smernicu absolútne podporilo 26, s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva. Dokonca aj Holandsko, ktoré bolo pred dvoma rokmi hlasným kritikom slovenského návrhu a váhalo závery rady podporiť s poukázaním na ďalšiu reguláciu a obmedzovanie voľného pohybu tovarov, teraz so smernicou súhlasí a dokonca navrhuje jej sprísnenie a požaduje sledovať ceny tovarov v reťazcoch. "To najviac potrebujeme - sledovať ceny alebo marže," uviedla Matečná.

Priznala, že súhlasí s Hoganom, že poľnohospodári sú najslabším článkom potravinársko-dodávateľských reťazcov, pričom každá reťaz je taká silná, ako jej najslabší článok. Spresnila, že farmári sú v súčasnosti podkapitalizovaní, majú slabú vyjednávaciu pozíciu a ťažko konkurujú veľkým nadnárodným dodávateľským reťazcom. Tie si často diktujú podmienky, za akých potraviny od výrobcov nakúpia a ľudia nakoniec kupujú lacnejšie potraviny, ale so zníženou kvalitou.

Slovenská vláda chce podľa jej slov tomu predísť a v pripravovanej legislatíve, v ktorej definuje 44 nekalých obchodných praktík, využíva kontakty s obchodnými reťazcami.

"Chceme, aby pochopili, že nie je možné diskriminovať farmára a žiadať od neho, aby predával pod svoje výrobné náklady. Ak farmár neprežije, neprežije ani spracovateľ a my na Slovensku nechceme, aby sme mali všetky potraviny z dovozu," vysvetlila šéfka agrorezortu.

Spravodajca TASR Jaromír Novak


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR